Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ochranári neodporúčajú rúbať všetky stromy, ktoré by chcel odstrániť magistrát kvôli tomu, že bezprostredne ohrozujú život a zdravie občanov.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) – Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR popiera tvrdenia hlavného mesta, že stav bratislavského Horského parku je alarmujúci. To tvrdí, že obhliadka stromov v chránenom prírodnom areáli preukázala stovky drevín bezprostredne ohrozujúcich život a zdravie občanov, pričom sa malo zrútiť 50 stromov. Mesto preto požadovalo výrub vyše 180 stromov. To ale podľa ochrany prírody reálnemu stavu nezodpovedá.
"Bolo zrejmé, že stromy, ktoré boli označené, že sú nebezpečné a suché, že skutkový stav bol iný," hovorí Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody v Bratislave, ktorá vydala povolenie na výrub piatich drevín. Podľa neho je zároveň nepresný aj text tabúľ upozorňujúcich na riziko padania stromov, ktoré osadilo mesto. Riziko vstupu do areálu je aktuálne počas extrémnych meteorologických udalostí, napr. silných búrok, nie počas bežného dňa. "Text akoby navodzoval, že riziko hrozí počas bežnej návštevy. Toto rozhodne nie je pravda, takže tabula je označená v rozpore s tým, na čom sme sa dohodli," konštatuje Kovarik.
Štátni ochranári taktiež neodporúčajú rúbať všetky stromy, ktoré by chcelo odstrániť mesto. Poukazujú pritom na fakt, že aj v iných lesoch na Slovensku sa nachádzajú v lesnom poraste stromy v rôznom štádiu vývoja či rozpadu, ktoré nepredstavujú automaticky riziko ohrozenia života, zdravia či majetku. Upozorňujú, že Horský park je významným aj pre výskyt viacerých chránených druhov živočíchov, ktoré sú viazané práve na takéto stromy, prípadne v nich nachádzajú útočisko. Ide napr. o dutinové hniezdiče, rôzne druhy ďatľov či chránené druhy hmyzu ako roháče a fúzače, ktoré sú mimoriadne vzácne.
Kovarik pripúšťa, že územie Horského parku v 4. stupni ochrany je atraktívne nielen pre pestrosť, prítomnosť aj starších drevín a nemonotónnosť stromov, ale aj z dôvodu absentujúcej starostlivosti o stromy v klasickom ponímaní. "Pre prírodné prostredie je to dobré. Pretože pri starostlivosti, ktorú vidíme zo strany mesta na mnohých miestach, tie stromy sú na tom veľmi zle, práve vďaka neodborným zásahom," myslí si Kovarik.
Opodstatnené nie je podľa neho ani ďalšie tvrdenie mesta, že ak v lese zostalo drevo, hrozí viac požiarov. "Prítomnosť mŕtveho dreva v takýchto chránených územiach je skôr pridanou hodnotu pre všetky druhy, ktoré sú predmetom ochrany v území. Určite je žiaduce, aby bolo toto drevo na miestach ponechávané," doplnil s tým, že takéto drevo nepredstavuje vyššie riziko vzniku požiarov, rovnako ako v prípade iných chránených areálov, kde ponechávané je. Ako dodal, ŠOP sa ďalšej spolupráci s mestom nebráni.
"Bolo zrejmé, že stromy, ktoré boli označené, že sú nebezpečné a suché, že skutkový stav bol iný," hovorí Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody v Bratislave, ktorá vydala povolenie na výrub piatich drevín. Podľa neho je zároveň nepresný aj text tabúľ upozorňujúcich na riziko padania stromov, ktoré osadilo mesto. Riziko vstupu do areálu je aktuálne počas extrémnych meteorologických udalostí, napr. silných búrok, nie počas bežného dňa. "Text akoby navodzoval, že riziko hrozí počas bežnej návštevy. Toto rozhodne nie je pravda, takže tabula je označená v rozpore s tým, na čom sme sa dohodli," konštatuje Kovarik.
Štátni ochranári taktiež neodporúčajú rúbať všetky stromy, ktoré by chcelo odstrániť mesto. Poukazujú pritom na fakt, že aj v iných lesoch na Slovensku sa nachádzajú v lesnom poraste stromy v rôznom štádiu vývoja či rozpadu, ktoré nepredstavujú automaticky riziko ohrozenia života, zdravia či majetku. Upozorňujú, že Horský park je významným aj pre výskyt viacerých chránených druhov živočíchov, ktoré sú viazané práve na takéto stromy, prípadne v nich nachádzajú útočisko. Ide napr. o dutinové hniezdiče, rôzne druhy ďatľov či chránené druhy hmyzu ako roháče a fúzače, ktoré sú mimoriadne vzácne.
Kovarik pripúšťa, že územie Horského parku v 4. stupni ochrany je atraktívne nielen pre pestrosť, prítomnosť aj starších drevín a nemonotónnosť stromov, ale aj z dôvodu absentujúcej starostlivosti o stromy v klasickom ponímaní. "Pre prírodné prostredie je to dobré. Pretože pri starostlivosti, ktorú vidíme zo strany mesta na mnohých miestach, tie stromy sú na tom veľmi zle, práve vďaka neodborným zásahom," myslí si Kovarik.
Opodstatnené nie je podľa neho ani ďalšie tvrdenie mesta, že ak v lese zostalo drevo, hrozí viac požiarov. "Prítomnosť mŕtveho dreva v takýchto chránených územiach je skôr pridanou hodnotu pre všetky druhy, ktoré sú predmetom ochrany v území. Určite je žiaduce, aby bolo toto drevo na miestach ponechávané," doplnil s tým, že takéto drevo nepredstavuje vyššie riziko vzniku požiarov, rovnako ako v prípade iných chránených areálov, kde ponechávané je. Ako dodal, ŠOP sa ďalšej spolupráci s mestom nebráni.
