< sekcia Bratislava

Bratislavskú čučoriedku získali J. Lehotský a OZ Bratislavské rožky

Čestná rada v šestnástom ročníku Ceny Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka udelila ocenenie v kategórii Osobnosť spevákovi a skladateľovi Jankovi Lehotskému (na snímke), poprednej osobnosti slovenskej hudobnej scény. Foto: TASR/Miroslav Košírer

Občianske združenie Bratislavské rožky si za cieľ dáva ochranu historických a kultúrnych hodnôt Bratislavy, odovzdávanie cenných a zaujímavých informácií i vedomostí ďalším generáciám.

Bratislava 17. februára (TASR) – Slávnostne vyzdobené priestory bratislavskej Reduty patrili v sobotu večer (16. 2.) Prešporskému bálu. Pre 400 hostí bol pripravený program na troch scénach. O zábavu sa postarali Metropolitný orchester Bratislava, Orchester Pavla Zajáčka, nemecká formácia Bad Boys Blue, speváci Kristína a Mário Kuly Kollár, skupiny Buty, Kochanski, Funny Fellows, Cigánski diabli, Silent Trio a ďalší umelci.

Čestná rada Ceny Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka udelila v 16. ročníku ocenenie v kategórii Osobnosť spevákovi a skladateľovi Jankovi Lehotskému za výnimočný umelecký prínos do hudobnej kultúry. V kategórii Idea – Počin patrí ocenenie občianskemu združeniu Bratislavské rožky za činnosť zameranú na zachovanie kultúrneho a historického dedičstva starej Bratislavy - Prešporka.

Spevák, skladateľ a klavirista Janko Lehotský (*16.4.1947) študoval hru na klavíri na konzervatóriu. Hral v skupine Ľubo Belák sextet, New Blues Five a Gentlemeni. V roku 1972 nastúpil do Modusu, od roku 1974 bol jeho lídrom. Úspešné obdobie Modusu sa začalo v druhej polovici 70. rokov. S pesničkou Úsmev získal zlatú Bratislavskú lýru v roku 1977, ďalšími úspešnými piesňami boli Dievčatá a Veľký sen mora. V roku 1980 odišli z Modusu Marika Gombitová, Miro Žbirka aj Laco Lučenič. Odvtedy sa v Moduse postupne vystriedalo viacero hudobníkov aj spevákov. Na sólovej dráhe vydal Lehotský desať albumov. Z ostatných to sú v roku 2005 Nahé dotyky, v roku 2007 vyšlo 2CD Janko Lehotský a priatelia / Čiernobiely svet, v novembri 2008 vydal album Stalo sa, nestalo, v decembri 2010 album Sám. Z januára 2016 je nový album Moje mladšie ja. V marci 2017 vydal album Pýtam sa? Novo dur & staro mol. K životnému jubileu – 70. narodeninám sa 25. apríla 2017 v športovej hale na Pasienkoch v Bratislave uskutočnil koncert Janko Lehotský 70. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe, diela vytvára z dreva, kôry stromov a kameňa.

"Od Jula Satinského je to tak typické a tak vymyslené. Túto cenu budem mať na krásnom mieste, budem si naňho vždy spomínať. Myslím si, že sa stretneme tam hore a budeme si takí blízki, ako napríklad v Austrálii, kde sme boli. Prechádzali sme sa aj v lietadle a bolo to úžasné. Mám len krásne spomienky. Vždy som bol zástancom toho, že kým mám tú silu, mám aj nové pesničky, napríklad Laura. Som rád, že ma to ešte baví. Je to už desať rokov, čo sa venujem aj kresbe, maľbe, hľadaniu kameňov, ktoré dotváram, zbieram kôru stromov, ktorú vyrezávam a nikdy neviem, čo z nej bude. Mám toho dosť, je to nádherné," uviedol pre TASR ocenený Janko Lehotský.

V kategórii Idea – Počin patrí ocenenie občianskemu združeniu Bratislavské rožky. Cenu si prevzal člen OZ Bratislavské rožky Arpád Korpás.
Foto: TASR/Miroslav Košírer


Občianske združenie Bratislavské rožky vzniklo v roku 2010, za cieľ si dáva ochranu historických a kultúrnych hodnôt Bratislavy, odovzdávanie cenných a zaujímavých informácií i vedomostí ďalším generáciám. Je prevádzkovateľom trojjazyčného internetového portálu, vytvorilo a dopĺňa internetovú databázu historických pohľadníc i fotografií Bratislavy, pravidelne organizuje tematické vlastivedné prednášky a vychádzky po meste. Združenie je aktívne aj v oblasti záchrany a zachovania spoločného dedičstva Bratislavčanov digitalizáciou dôležitých dokumentov, vytváraním databáz aj prípravou virtuálnych výstav. Vydáva knižnú edíciu Bratislavské rozprávky, ktorá čitateľom sprostredkúva osudy slávnych osobností, ktoré boli nejakým spôsobom späté s mestom. V tejto edícii už vyšli knihy o živote Johanna Wolfganga Kempelena, Bélu Bartóka a Ödöna Lechnera, ktorý ako svoje posledné dielo naprojektoval Bratislavčanmi obľúbený Modrý kostolík.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.