Bratislava 19. júna (TASR) - Sedem reklamných spoločností, ktoré majú v Bratislave umiestnené svoje bilbordy, má dostať od magistrátu nové zmluvy na prenájom mestských pozemkov. V minulosti im mesto bilbordy povolilo, ale nájomné zmluvy sa potom nepredĺžili. Bratislavskí poslanci už raz nájom pre celkovo 405 plôch pod reklamnými nosičmi neschválili, tento mesiac im materiál bude hlava mesta predkladať znova. Šéf najsilnejšieho poslaneckého klubu SDKÚ-DS a kandidát na primátora Ivo Nesrovnal hovorí o zastupovaní iba súkromného biznisu na úkor Bratislavčanov.

Na začiatku roka malo mesto uzatvorené platné nájomné zmluvy k vyše 130 nosičom vonkajšej reklamy. Ďalším 458 bilbordom či bigboardom nájom vypršal počas posledných troch rokov. "Dnes majú firmy zariadenia načierno aj preto, že mesto im nevie povedať, či im povolenia dá alebo nedá. V minulosti boli ale legálne," vysvetľuje riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy. Predĺžiť zmluvy ale mesto nechce všetkým. Vyše 50 plôch bratislavský magistrát vylúčil, pretože stáli na úrovni križovatiek, v stredných deliacich pásoch ciest, blízko cintorínov, kultúrnych pamiatok či parkov, mali rušivý vplyv na krajinný ráz, alebo mohli tvoriť prekážku pre ťažko zdravotne postihnutých.

Mesto tvrdí, že chce takto získať viac peňazí do rozpočtu. Za prenájom pozemkov pod reklamnými nosičmi dnes ročne dostáva vyše 215.000 eur, po započítaní predložených nájomných zmlúv by sa suma vyšplhala na takmer 590.000 eur. Firmy by za prenájom jedného štvorcového metra platili 1,66 eura na deň. Takúto sumu by mali hradiť firmy Akzent BigBoard, ISPA, euroAWK, GRYF MEDIA, REBLOK, Outdoor Media a NUBIUM. "Na to, aby od nich mesto účtovalo nájom, nepotrebuje predlžovať nájomnú zmluvu, to sa dá spraviť aj jednoducho účtovou operáciou. Je to teda len zámienka," oponuje Nesrovnal.

Schvaľovanie na dva krát

Riaditeľ kancelárie primátora tvrdí, že na rokovaní tohtomesačnej mestskej rady sa za materiál postavila väčšina starostov aj niektorí poslanci. V marci však zaň na zastupiteľstve zahlasovalo len 11 z 37 mestských poslancov. "Primátor predkladá materiál preto, že nás o to požiadali poslanci, ale aj Asociácia vonkajšej reklamy, ktorá komunikovala s poslancami a vysvetľovala im, že to nie je o čiernych reklamných zariadeniach," podotkol Andrassy. Po druhý raz by podľa neho už materiál mohol byť schválený.

Kandidát na primátora za SDKÚ-DS však už avizuje, že návrh nepodporí a primátora Milana Ftáčnika (nezávislý s podporou Smeru) chce vyzvať, aby ho stiahol. "Navrhol som a opätovne navrhnem návrh zákona, ktorý dá obciam skutočnú kompetenciu regulovať vonkajšiu reklamu tak, aby už nikto nemohol zneužívať medzery v zákone," uviedol Nesrovnal na dnešnom brífingu. Andrassy však pripomína, že samosprávy apelujú na poslancov parlamentu, aby došlo k úprave stavebného zákona už dlhodobo. "Podľa platnej legislatívy sú totiž bezzubé v boji s čiernymi reklamnými nosičmi," zdôraznil.

Foto: TASR/Martin Baumann

Nesrovnal chce tiež pripraviť koncept vonkajšej reklamy v meste, ktorý má podľa neho povedať, koľko bilbordov Bratislava znesie a kde môžu byť. Andrassy ale vysvetľuje, že mesto už má pripravenú koncepciu s pravidlami pre umiestňovanie vonkajšej reklamy. "Je to ale dokument, ku ktorému sa môžu prihlásiť reklamné spoločnosti. Zákon nám totiž neumožňuje prijať právnu normu, ktorá by bola záväzná," zdôraznil s tým, že na súkromných pozemkoch vie mesto bilbordy zakázať len v pamiatkových zónach.

"Pripravím tiež cenovú mapu, ktorá dá odpoveď na otázku, v akých lokalitách a koľko bude mesto účtovať za postavenie bilbordu," avizoval ďalej Nesrovnal. Riaditeľ kancelárie primátora ale oponuje, že sa nepredáva iba jedno reklamné zariadenie, ale ponúkajú sa siete. "Klient má teda naraz bilbordy na lukratívnych aj menej lukratívnych plochách," podotkol Andrassy.

Mesto spoločnostiam nechce prenajať pozemky nastálo, ale len na dva roky. Potom plánuje buď vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž na nový prenájom, alebo reklamu odstrániť bez toho, aby v lokalite pribudla nová. 

V hlavnom meste je dnes asi 1500 bilbordov, z čoho tretina stojí na mestských pozemkoch. Ďalších 450 sú čierne stavby. Za posledné roky mesto podľa Andrassyho odstránilo viac ako 250 nosičov reklamy z verejných priestorov a plôch, ktoré má vo svojom vlastníctve.