Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Bratislavský kraj

R. Ruhig: Bratislava stráca svoj charakter, toto musí skončiť

Kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Roman Ruhig. Foto: TASR - Erik Mader

Rozhovor s Romanom Ruhigom je súčasťou seriálu rozhovorov s kandidátmi na primátora mesta Bratislava, ktorý TASR pripravila v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do orgánov samosprávy obcí.

Bratislava 6. novembra (TASR) - Bratislava nesmie naďalej strácať svoj prirodzený ráz. V rozhovore pre TASR to zdôraznil kandidát na primátora hlavného mesta SR Roman Ruhig. Nominant strany Slovenská národná jednota – strana vlastencov je rozhodnutý chrániť zeleň a nastaviť regulatívy novej výstavby. Kandiduje tiež s víziou uplatnenia nových technológií v mestskej doprave, zavedenia spravodlivejšieho financovania hlavného mesta, ale i zníženia byrokracie na stavebných úradoch.

-Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post primátora? Nie ste známy z aktívneho pôsobenia v komunálnej politike.-

Moje rozhodnutie ako Bratislavčana srdcom i dušou je o tom, že chcem zmeniť súčasný stav a to, kam Bratislava smeruje. V prospech rôznych záujmových skupín stráca svoj tradičný ráz. Ničia sa tu vinohrady, lesy a ďalšie zelené plochy, ktoré agresívne zaberajú developerské projekty, vznikajú tu tiež čierne skládky odpadu. Toto sa musí zmeniť. Ak nebude našou prioritou životné prostredie a kultúra nášho hlavného mesta, tak sa Bratislava stane miestom, kde význam mesta prestane mať svoj tradičný charakter. Preto som sa rozhodol kandidovať.

Moje skúsenosti a právne povedomie v komunálnej politike je väčšie, ako by ste si vedeli predstaviť. Síce som dodnes nesedel na radnici, ale bol som na opačnej strane, a to na strane Bratislavčanov, ktorým naše mesto ubližuje svojimi stanoviskami a rozhodnutiami. Práve tieto skúsenosti z právneho prostredia, kde chýba spravodlivosť a nechránia sa práva a právom chránené záujmy Bratislavčanov chcem napraviť, aby Bratislava bola mestom, kde platí právo a nie korupcia, ktorá prináša výhody len jednotlivcom.

-Čo považujete za najväčší problém súčasnej Bratislavy?-

Naše hlavné mesto má veľmi veľa problémov – od dopravy, cez sociálne služby, starostlivosť a ochranu zelene, nedostatočnú občiansku infraštruktúru, ale i rozmáhajúcu sa kriminalitu. Jedným z najväčších problémov je nedostatočný príjem do mestského rozpočtu, kde štát a vláda dlhodobo neriešia spravodlivé prerozdelenie podielovej dane z príjmov fyzických osôb. Ak sa stanem primátorom, budem nekompromisne žiadať zmenu tohto stavu v prospech Bratislavy. Mesto však musí takisto vedieť hospodáriť a prikrývať sa môže len takou perinou, akú má. Som zásadne proti ďalšiemu zaťažovaniu Bratislavčanov zvyšovaním daní z nehnuteľností, nevidím na to žiadny dôvod. Na druhej strane som presvedčený, že ak tu niekto nemá trvalý pobyt, no využíva bratislavské cesty, je potrebné, aby solidárne prispel na dopravnú infraštruktúru mesta. Aj preto v mojom programe nájdete zavedenie elektronického mýta pre automobily, ktoré nepatria Bratislavčanom. To je spôsob, ako znížiť počet áut, zmenšiť kolóny na cestách a zároveň motivovať ľudí, aby využívali MHD. Z výnosu z mýta bude mať mesto príjem do rozpočtu na riešenie dopravnej infraštruktúry.

Mesto má aj ďalšie možnosti získať zdroje, ale tiež i možnosti šetriť náklady z rozpočtu, a to napríklad elektrickú energiu pri verejnom osvetlení. Tu navrhujem modernizáciu verejného osvetlenia za úsporné LED svietidlá s vlastným solárnym zdrojom. Týchto riešení ako získať príjmy do rozpočtu mesta nájdete v mojom programe na webovej stránke www.ruhigroman.sk.

-Máte recept, ako prilákať k prihláseniu sa na trvalý pobyt tých, ktorí tu žijú, no trvalý pobyt majú inde, teda aj inde odvádzajú dane?-

Nikoho sa nedá nútiť, aby zmenil svoje trvalé bydlisko a nemôžeme tiež vyľudniť celé Slovensko a presťahovať ho natrvalo do Bratislavy. Rezervy sú však v systéme prerozdeľovania podielových daní fyzických osôb. Myslím si, že by sa nemali rozdeľovať podľa trvalého pobytu, ale podľa skutočných pracovných miest, kde ľudia vykonávajú svoju pracovnú činnosť. Napríklad evidencia zamestnancov v sociálnej poisťovni vie rozpoznávať pracovné miesta v regiónoch Slovenska, a teda vie aj určiť, koľko ľudí pracuje v Bratislave a koľko podielovej dane prináleží hlavnému mestu.

-Aké je vaše riešenie zlepšenia dopravy v hlavnom meste? Súhlasíte so smerovaním a preferenciou koľajovej a električkovej dopravy? Považujete parkovaciu politiku za nevyhnutnú?-

V prvom rade musíme prejsť na ekologickú a lacnejšiu verejnú dopravu, a to je zatiaľ elektrifikovaná doprava. Som za moderné električky a výmenu autobusov za moderné trolejbusy z vlastnými voľnými cestnými pruhmi, aby sa mestská hromadná doprava zefektívnila. Podľa môjho názoru je však potrebné zaoberať sa možnosťami, ktoré v prípade riešenia mestskej dopravy ponúka moderný svet technológií. Tak ako systém Sky Way alebo Hyperloop. S výnimkou historickej časti mesta by sa pri implementácii týchto projektov mohla mestská verejná doprava presunúť z pozemných komunikácií do vzduchu. Náklady na prevádzku takéhoto systému majú byť 4 až 6-krát nižšie ako v prípade klasických dopravných systémov. Navyše, tento systém má byť plne automatizovaný a ekologický, a nie je závislý na elektrickej energii, nakoľko funguje na strunovom princípe.

-Veľa sa hovorí o vzťahu mesto - developer. Ako chcete zabezpečiť, aby mestu nevládli developeri, no zároveň mohlo mesto a jeho obyvatelia profitovať z developerských projektov?-

Mesto neprofituje z developerských projektov. Z developerských projektov profitujú len developeri a úplatní úradníci. S takouto výstavbou objektov krížom-krážom sa nestretnete snáď v žiadnom meste iného štátu. V hlavnom meste nefunguje žiadna regulácia, hoci máme územný plán, ktorý považujem za jednu veľkú katastrofu. Ak budem primátorom, toto tu skončí. Prekopem celý územný plán, aby naše mesto bolo zeleným mestom. Chcem, aby boli mestské lesy vyhlásené za rezervácie, ktoré budú slúžiť na oddych. Je načase prestať ohrozovať vinohrady, ktoré tvoria ráz Bratislavy už od 13. storočia. Taktiež treba povedať, že nie je možné rozširovať hlavné mesto smerom k Žitnému ostrovu, kde máme najväčší poklad v Európe – pitnú vodu.

-Ako zabrániť zahusťovaniu výstavby, no zároveň riešiť problém narastajúceho počtu obyvateľov?-

V prvom rade je potrebné vyriešiť statickú a dynamickú dopravu. Musíme vyriešiť rezidenčné parkovanie, tiež myslieť na ochranu zelene. Okrem dynamickej dopravy 21. storočia musíme začať budovať aj parkovacie nájomné domy so zelenými strechami, na ktorých budú vybudované parky. Ďalšie zahusťovanie súčasných sídlisk bez infraštruktúry je neprípustné. Určite sa nebránim novej výstavbe, ale najprv treba zmeniť koncepciu a začať ju regulovať. Mesto by malo pristúpiť k výstavbe nájomných bytov, myslieť tým na mladé rodiny. Taktiež v meste chýbajú domovy sociálnych služieb - stacionáre. Toto by malo byť prioritou mesta. Pomáhať tým, ktorí naozaj potrebujú pomoc mesta.

-Ako chcete zlepšiť kultúru rokovania v mestskom parlamente a konštruktivitu týchto rokovaní? Kandidujete za stranu, ktorá nominovala dvoch kandidátov na poslancov... Takže oprieť sa o skupinu, ktorá chce presadiť rovnaké idey, nebudete môcť...-

Ja som človek, ktorý je komunikatívny a vie komunikovať s každým. Ak budú mať poslanci záujem pomáhať a chrániť práva občanov, tak sa dohodnem s každým, ale ak budem vidieť poslanca, ktorý bude robiť len pre seba a nie pre ľudí, tak ho dám odviesť policajtmi za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Je úplne jedno, o akého poslanca by išlo. Treba si uvedomiť, že u nás je demokracia a o svojich zástupcoch rozhoduje volič, ktorý si volí poslancov a primátora. Je treba zahodiť predsudky, že nebudete mať s kým presadzovať dobro pre naše mesto. Treba zahodiť stranícke trička a začať pracovať pre obyvateľov nášho mesta.

-Otvorili by ste počas fungovania vášho mandátu otázku zmeny administratívneho usporiadania? Riešili by ste otázku počtu mestských častí, počtu stavebných úradov?-

V súčasnej dobe treba hovoriť o decentralizácii, a nie o centralizácií mesta. Čo sa týka stavebných úradov, podľa mňa je tu veľa zbytočnej byrokracie, a preto by bolo vhodné mať jeden stavebný úrad na celé mesto s kvalifikovanými pracovníkmi, a tým by sa dosiahla väčšia zodpovednosť za stavebné rozhodnutia. Dnes sa mestské časti vyhovárajú na mesto, že bolo vydané alebo nevydané záväzné stanovisko magistrátu k jednotlivým projektom. Potom majú dotknuté osoby v územnom a stavebnom konaní problém uplatňovať si svoje práva. Stanovisko mesta je totiž záväzné a nepreskúmateľné súdmi a pritom zaväzuje stavebné úrady, ako majú konať. Toto treba určite zmeniť, lebo takto podporujeme korupciu developerov smerom k mestu.

-Ktoré opatrenia by ste urobili ako prvé/jedny z prvých?-

V prvom rade by som zrušil nevýhodné zmluvy pre mesto a založil by som mestské podniky, ktoré by vykonávali to, čo môže realizovať mesto samo. Vyhlo by sa tak predraženým nakupovaným službám zo súkromného sektora.