< sekcia Československé výročia 2018

Na mape Stromov slobody je osem miest z Trnavského kraja

Na snímke lipa malolistá, stojaca na Námestí Slovenského učeného tovarišstva v Trnave v sobotu 29. septembra 2018. Foto: TASR Lukáš Grinaj

Lipový park osloboditeľov je v Senici od roku 1928. Spolu 22 stromov vysadili okolo pamätníka padlých v 1. svetovej vojne.

Trnava/Piešťany/Senica 30. septembra (TASR) – Do mapy Stromov slobody, hľadajúcej tie, ktoré boli vysadené pri príležitosti vzniku Československa v roku 1918, alebo na oslavu jeho výročí, prispeli aktivisti v rámci Trnavského kraja zatiaľ ôsmimi drevinami. Brnianska Nadácia Partnerstva, ktorá stojí za projektom takéhoto pripomenutia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, informuje o celkových 926 nájdených stromov v ČR a 325 na Slovensku. Do zostavenia mapy sa môže zapojiť každý, kto má znalosť o strome, súvisiacom s udalosťami kreovania 1. Československej republiky (ČSR). Informácie nájde na www.stromysvobody.cz.

Jedným zo stromov na mape je lipa, ktorá pripomína radosť obyvateľov obce Chtelnica pri Trnave zo vzniku Československej republiky. Zasadili ju priamo 28. októbra 1918 na nádvorí obecného domu v susedstve kostola. "Obecného domu už dávno niet, no 100-ročná lipa, symbol túžby slovenských predkov po slobode, sa stále pyšne týči na Námestí 1. mája. Hneď poniže rastie jej mladšia sestra, ktorá bola vysadená v roku 1939," vložil na webovú stránku projektu Tomáš Jurina.

O polstoročie mladší je strom v Piešťanoch, na ktorý upozornil Viliam Nemec. Na sídlisku Floreát stojí od 28. októbra 1968 lipa ako pripomenutie 50. výročia vzniku Československa. Slávnostne ju vysadili v pohnutých časoch okupácie členovia Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska a pléna Mestského národného výboru.

V rovnakom čase sadili lipu aj v Rovensku pri Senici. Zachovaný zápis dokladuje odhodlanie členov Zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí žiadali zachovanie idey socializmu s ľudskou tvárou na čele s Alexandrom Dubčekom a Ludvíkom Svobodom.

V krajskom meste Trnava je známa jedna lipa slobody, stojaca na Námestí Slovenského učeného tovarišstva, pri základnej škole. Je pri nej osadená tabuľka, vypovedajúca, že bola vysadená v období 1.ČSR. Jubilejný háj Československej republiky so 137 stromami vysadili lesníci zo Šaštína pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR v blízkosti rekreačnej oblasti Gazárka. V rozsiahlom lesnom poraste sa nachádza pestrá zmes 30 druhov drevín. V roku 1986 bola lokalita vyhlásená za chránené územie s rozlohou 14,98 ha, je prístupné od zelenej značky Šaštín-Stráže - horáreň Lesek (Lásek) po trase náučného chodníka. Upozornila na to šaštínska lesná správa.

Lipový park osloboditeľov je v Senici od roku 1928. Spolu 22 stromov vysadili okolo pamätníka padlých v 1. svetovej vojne. Jubilejné lipy v Čáčove vysadili pri 50. výročí ČSR v roku 1968 podľa dobových zápisov obyvatelia tejto miestnej časti Senice. Vybrali si priestor medzi kostolom a vtedajším Notárskym domom.

Záhorské múzeum zaradilo na mapu Lipu slobody v Skalici. Jeho pracovníci našli fotoreportáž s tromi zábermi zo slávnosti v časopise Světozor z 28. mája 1919. Na jednom sú zachytení okresný komisár Miloš Úlehla a skalický mešťanosta Štefan Mandík ako na skalickej stanici vítajú Vavra Šrobára a generála Luigi Piccioneho. Tretia je celkovým pohľadom na slávnosť s množstvom ľudí. S návrhom vysadiť Lipu slobody v novozriadenom parku na námestí prišiel podľa zápisu v mestskej kronike stredoškolský učiteľ Bezděk, vyučujúci latinčinu na skalickom gymnáziu, pôvodom z Třebíča.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.