Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

Grécko by malo štátnym zamestnacom vyplácať polovicu mzdy v drachmách

Mince gréckej drachmy rôznej nominálnej hodnoty, ktoré pred deviatimi rokmi nahradilo euro Foto: TASR/AP

Podľa Alexandra Dobrindta, generálneho tajomníka bavorskej Kresťansko-sociálnej únie po zavedení drachmy ako paralelnej meny bude mať Grécko väčšiu šancu na návrat k hospodárskemu rastu.

Berlín 23. júla (TASR) - Grécko by malo začať vyplácať dôchodcom a štátnym zamestnanom polovicu príjmov v drachmách v rámci prípravy na postupný odchod krajiny z eurozóny.

Vyhlásil to dnes v rozhovore pre denník Die Welt Alexander Dobrindt, generálny tajomník bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je sesterskou stranou kresťanských demokratov (CDU) nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Dobrindt už dlhšie tvrdí, že Grécku by bolo lepšie mimo eurozóny. "S Gréckom sne prišli na koniec cesty. Už nesmie dostať žiadnu ďalšiu (finančnú) pomoc. Krajina, ktorá nemá dostatok vôle, aby plnila podmienky (úveru), alebo ich nie je schopná plniť, musí dostať šancu mimo eurozóny," povedal Dobrindt pre Die Welt.

Jeho strana CSU často a oveľa tvrdšie kritizuje záchranné balíky Európskej únie ako Merkelovej CSU. V každom prípade Dobrindtov postoj iba podčiarkuje rozsah a úroveň frustrácie Nemecka v súvislosti s neplnením podmienok záchranných úverov zo strany Atén.

"Grécko by odteraz malo vyplácať polovicu miezd štátnych zamestnancov a sociálnych dávok v drachmách," vyhlásil. "Pozvoľný návrat k pôvodnej mene je pre Grécko lepší ako drastický krok," domnieva sa Dobrindt, podľa ktorého po zavedení drachmy ako paralelnej meny bude mať krajina väčšiu šancu na návrat k hospodárskemu rastu.

Dobrindt však v rozhovore nevysvetlil, ako zabrániť tomu, aby po zavedení starej gréckej meny nedošlo k otrasom na finančných trhoch a pravdepodobnému hromadnému výberu vkladov v eurách z gréckych bánk.

V utorok 24. júla sa do Atén vrátia na kontrolu inšpektori tzv. Trojky (Európskej únie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu). Vláda by im mala predložiť plán, ako chce v nasledujúcich troch rokoch ušetriť 11,7 miliardy eur na výdavkoch, aby dostala rozpočtový schodok na požadovanú úroveň. Atény by chceli tento termín predĺžiť o ďalšie dva roky, ale ich veritelia sú proti, pretože by tak museli poskytnúť krajine ďalšiu finančnú injekciu.