< sekcia Ekonomika

Greenpeace: Transformácia hornej Nitry je v rozpore s legislatívou EÚ

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Materiál neobsahuje ani analýzu tepelného plánu pre región horná Nitra a plán toho, ako sa bude nahrádzať výroba tepla z elektrárne v Novákoch.

Bratislava 25. marca (TASR) - Materiál o transformácii regiónu horná Nitra, ktorý v decembri 2018 schválila vláda, je málo ambiciózny a nie je v súlade s európskou legislatívou. Tvrdí to Greenpeace na základe analýzy, ktorú vypracoval v spolupráci s ekonómom Viliamom Páleníkom. Dokument totiž nepočíta s úplným uzatvorením baní, čo je podľa EÚ podmienkou čerpania podpory pre uhoľné regióny v transformácii.

Ďalším problémom má byť, že dokument nerešpektuje verejný záujem ochrany životného prostredia a zdravia. "Vláda sa odvoláva na banský zákon, podľa ktorého má ťažobná spoločnosť povinnosť vyťažiť všetky zásoby. No rovnaký zákon umožňuje zásoby odpísať, pokiaľ prevažuje verejný záujem na ochranu životného prostredia a zdravia," konštatoval na utorkovej tlačovej konferencii Páleník. Touto možnosťou sa podľa neho vládny materiál vôbec nezaoberá. Ekonóm je však presvedčený, že v tomto prípade verejný záujem určite prevažuje.

Vo vládnom dokumente tiež podľa analýzy absentuje plán útlmu uhoľných elektrární a teplární a tiež dátum ukončenia ťažby v Bani Čáry a na ňu naviazaný proces vzniku akčného plánu transformácie regiónu Záhorie. Materiál neobsahuje ani analýzu tepelného plánu pre región horná Nitra a plán toho, ako sa bude nahrádzať výroba tepla z elektrárne v Novákoch. Nepočíta teda ani s nákladmi na ňu.

Materiál tiež podľa aktivistov a ekonóma ignoruje projekt nového 12. ťažobného poľa v Bani Nováky, ktoré plánuje spoločnosť HBP, a. s., stále otvoriť. "Otvorenie tohto 12. ťažobného pola by vlastne predĺžilo ťažbu na hornej Nitre do roku 2034 a viedlo by k doťaženiu všetkých zásob, ktoré ešte nie sú otvorené," hovorí Páleník.

Ekonóm považuje za nedostatočnú aj analýzu zamestnanosti v dokumente. "V dokumente vlády sa uvádza, že Hornonitrianske bane Prievidza majú 3000 až 4000 zamestnancov. Nie je však jasné, aká časť týchto zamestnancov reálne pracuje pod zemou a koľkí sú bežní administratívni alebo obslužní zamestnanci, ktorí na dnešnom trhu práce bez problémov nájdu zamestnanie," uviedol s tým, že chýba aj ich veková štruktúra. Podľa Páleníka preto nie je jasné, koľkí zamestnanci budú potrebovať vládnu podporu. Odhaduje však, že je to v skutočnosti menej ako 1000 ľudí.

Radek Kubala z Greenpeace Slovensko v súvislosti s analýzou upozorňuje na to, že vo februári vláda schválila Envirostratégiu 2030, v ktorej sa píše o útlme ťažby a spaľovania uhlia do roku 2030. "Z nášho pohľadu pokračovanie ťažby v Bani Čáry a prípadná realizácia rozšírenia Bane Nováky ide proti Envirostratégii a vôbec proti strategickému smerovaniu štátu, ktorý je v nej vyjadrený," povedal Kubala.

Greenpeace preto vyzýva premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) aj celú vládu, aby po vzore Nemecka a ďalších západných krajín stanovili konkrétny dátum ukončenia ťažby a spaľovania uhlia. K téme by sa tiež podľa organizácie mohli vyjadriť aj prezidentskí kandidáti a mali by tiež apelovať na vládu.

Z materiálu "Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny" z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Ministerstva hospodárstva (MH) SR vyplýva, že tzv. všeobecný hospodársky záujem pri ťažbe domáceho uhlia by sa mal skončiť v roku 2023, teda nie v roku 2030, ako sa predpokladalo predtým. Rok 2023 podľa šéfa MH SR Petra Žigu (Smer-SD) však neznamená, že bane v SR prestanú ťažiť uhlie.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.