Attack on Prime Minister
News in English
Rumunsko, Bulharsko, Poľsko a pobaltské štáty vstupovali do Únie z veľmi nízkej úrovne, keď ich hospodársky výkon v roku 2004 dosahoval približne 30 až 40 % priemeru pätnástky členských krajín.
Autor TASR
Viedeň 30. apríla (TASR) - Dve desaťročia od prvého veľkého rozšírenia Európskej Únie (EÚ) na východ boli pre krajiny strednej a východnej Európy úspešné. Z hľadiska hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa si výrazne polepšili a krajiny ako Česká republika a Slovinsko sú teraz na rovnakej úrovni ako mnohé západoeurópske štáty. Uviedol to v utorok Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie (Wiener Institut für Internationale Wirtschaftsvergleiche, wiiw). TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
Rumunsko, Bulharsko, Poľsko a pobaltské štáty vstupovali do Únie z veľmi nízkej úrovne, keď ich hospodársky výkon v roku 2004 dosahoval približne 30 až 40 % priemeru pätnástky starých členských krajín. Litva a Estónsko sa v súčasnosti vyrovnávajú starým členom na viac ako 80 %, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa, a sú teda približne na úrovni Českej republiky a Slovinska, ktoré dosiahli z lepšej štartovacej pozície menej výrazný posun.
Podľa wiiw bol poľský HDP na obyvateľa v roku 1990 zhruba taký vysoký ako v Juhoafrickej republike, Brazílii a Turecku, v nasledujúcich rokoch však Poľsko tieto krajiny predbehlo. Skutočnosť, že členstvo v EÚ zohralo významnú úlohu v hospodárskom úspechu týchto krajín, je nesporná, zdôrazňujú výskumníci z wiiw.
Po nevyhnutných inštitucionálnych reformách, ktoré uskutočnili vtedajšie kandidátske krajiny, a po odstránení obchodných bariér medzi "novými" a "starými" členskými štátmi prúdili do regiónu priame zahraničné investície (PZI), ktoré využívali výhody lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily. V dôsledku toho sa krajiny EÚ a strednej a východnej Európy stali dôležitými centrami medzinárodných výrobných sietí, najmä v stredne technologicky náročných výrobných odvetviach.
Po 20 rokoch je však zmena tohto rastového modelu založeného na PZI v krajinách EÚ a strednej a východnej Európy čoraz naliehavejšia, uvádza sa v mimoriadnom vydaní mesačnej správy wiiw, ktorá bilancuje expanziu EÚ na východ. Najmä po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008/2009 sa potenciál PZI vytvárať pracovné miesta znížil a rast produktivity práce sa nikdy nevrátil na úroveň spred krízy.
Výhody hospodárskeho pokroku za posledných 20 rokov neboli rovnomerne rozdelené, konštatujú výskumníci. Stále existujú veľké regionálne rozdiely a niektoré regióny sú z hľadiska priemyselného rozvoja a životnej úrovne hlboko pod priemerom EÚ. V súlade s tým majú hlavné mestá krajín strednej a východnej Európy v EÚ v súčasnosti úroveň HDP na obyvateľa, ktorá je v niektorých prípadoch vysoko nad priemerom EÚ, ako napríklad región hlavného mesta Českej republiky Prahy s 207 % priemeru EÚ, metropolitná oblasť Bukurešti so 177 % a Varšava so 162 %.
Tieto regióny majú aj komplexnejšiu špecializáciu v globálnych hodnotových reťazcoch, ktorá presahuje rámec výroby a montáže. Na druhej strane úroveň HDP na obyvateľa v najchudobnejších regiónoch týchto troch krajín predstavuje 60 %, 46 % a 54 % priemeru EÚ.
Ďalšia veľká výzva sa týka ľudí, presnejšie ich nedostatku. Podľa prieskumov viac ako 30 % podnikov v poľskom spracovateľskom priemysle trpí nedostatkom pracovnej sily, v Slovinsku je to viac ako 25 % a na Slovensku a v Maďarsku po 20 %. Pre tieto krajiny bude preto nevyhnutné zvýšiť mieru zamestnanosti, podporiť prisťahovalectvo a zakladanie rodín a minimalizovať emigráciu.
Emigrácia je jedným z najväčších problémov krajín strednej a východnej Európy. Po páde železnej opony a ešte viac po vstupe krajín strednej a východnej Európy do EÚ zažila Európa takú úroveň migrácie, aká tu nebola od druhej svetovej vojny. Iba tri krajiny - Česká republika, Slovinsko a Slovensko - zaznamenali kladné miery rastu vo výške 4,7 %, 5,8 % a 1,1 %. Všetky ostatné krajiny EÚ a strednej a východnej Európy zaznamenali pokles počtu obyvateľov, najmä Bulharsko, Lotyšsko a Litva (približne o 16 %).
To je v ostrom kontraste s Rakúskom, Nemeckom a Španielskom, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast počtu obyvateľov v dôsledku nepretržitej migrácie z východu na západ, všimli si rakúski výskumníci.
Rumunsko, Bulharsko, Poľsko a pobaltské štáty vstupovali do Únie z veľmi nízkej úrovne, keď ich hospodársky výkon v roku 2004 dosahoval približne 30 až 40 % priemeru pätnástky starých členských krajín. Litva a Estónsko sa v súčasnosti vyrovnávajú starým členom na viac ako 80 %, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa, a sú teda približne na úrovni Českej republiky a Slovinska, ktoré dosiahli z lepšej štartovacej pozície menej výrazný posun.
Podľa wiiw bol poľský HDP na obyvateľa v roku 1990 zhruba taký vysoký ako v Juhoafrickej republike, Brazílii a Turecku, v nasledujúcich rokoch však Poľsko tieto krajiny predbehlo. Skutočnosť, že členstvo v EÚ zohralo významnú úlohu v hospodárskom úspechu týchto krajín, je nesporná, zdôrazňujú výskumníci z wiiw.
Po nevyhnutných inštitucionálnych reformách, ktoré uskutočnili vtedajšie kandidátske krajiny, a po odstránení obchodných bariér medzi "novými" a "starými" členskými štátmi prúdili do regiónu priame zahraničné investície (PZI), ktoré využívali výhody lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily. V dôsledku toho sa krajiny EÚ a strednej a východnej Európy stali dôležitými centrami medzinárodných výrobných sietí, najmä v stredne technologicky náročných výrobných odvetviach.
Po 20 rokoch je však zmena tohto rastového modelu založeného na PZI v krajinách EÚ a strednej a východnej Európy čoraz naliehavejšia, uvádza sa v mimoriadnom vydaní mesačnej správy wiiw, ktorá bilancuje expanziu EÚ na východ. Najmä po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008/2009 sa potenciál PZI vytvárať pracovné miesta znížil a rast produktivity práce sa nikdy nevrátil na úroveň spred krízy.
Výhody hospodárskeho pokroku za posledných 20 rokov neboli rovnomerne rozdelené, konštatujú výskumníci. Stále existujú veľké regionálne rozdiely a niektoré regióny sú z hľadiska priemyselného rozvoja a životnej úrovne hlboko pod priemerom EÚ. V súlade s tým majú hlavné mestá krajín strednej a východnej Európy v EÚ v súčasnosti úroveň HDP na obyvateľa, ktorá je v niektorých prípadoch vysoko nad priemerom EÚ, ako napríklad región hlavného mesta Českej republiky Prahy s 207 % priemeru EÚ, metropolitná oblasť Bukurešti so 177 % a Varšava so 162 %.
Tieto regióny majú aj komplexnejšiu špecializáciu v globálnych hodnotových reťazcoch, ktorá presahuje rámec výroby a montáže. Na druhej strane úroveň HDP na obyvateľa v najchudobnejších regiónoch týchto troch krajín predstavuje 60 %, 46 % a 54 % priemeru EÚ.
Ďalšia veľká výzva sa týka ľudí, presnejšie ich nedostatku. Podľa prieskumov viac ako 30 % podnikov v poľskom spracovateľskom priemysle trpí nedostatkom pracovnej sily, v Slovinsku je to viac ako 25 % a na Slovensku a v Maďarsku po 20 %. Pre tieto krajiny bude preto nevyhnutné zvýšiť mieru zamestnanosti, podporiť prisťahovalectvo a zakladanie rodín a minimalizovať emigráciu.
Emigrácia je jedným z najväčších problémov krajín strednej a východnej Európy. Po páde železnej opony a ešte viac po vstupe krajín strednej a východnej Európy do EÚ zažila Európa takú úroveň migrácie, aká tu nebola od druhej svetovej vojny. Iba tri krajiny - Česká republika, Slovinsko a Slovensko - zaznamenali kladné miery rastu vo výške 4,7 %, 5,8 % a 1,1 %. Všetky ostatné krajiny EÚ a strednej a východnej Európy zaznamenali pokles počtu obyvateľov, najmä Bulharsko, Lotyšsko a Litva (približne o 16 %).
To je v ostrom kontraste s Rakúskom, Nemeckom a Španielskom, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast počtu obyvateľov v dôsledku nepretržitej migrácie z východu na západ, všimli si rakúski výskumníci.
