Brusel 24. mája (TASR) - Slovensko, podobne ako aj ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) si želá ambiciózny dlhodobý rozpočet EÚ, vyrovnaný z hľadiska nových výziev Únie a zachovania tradičných politík, ako sú kohézia a poľnohospodárska politika. Odznelo vo štvrtok v Bruseli na podujatí krajín V4, ktoré pripravilo maďarské predsedníctvo tohto zoskupenia na pôde Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.

Pri otvorení seminára "Kde sa ambície stretávajú so skutočnosťou" bol aj podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD). Pre TASR uviedol, že túto príležitosť využil na rokovania s partnermi z Poľska a zdôraznil, že pozícia oboch krajín - ale aj celej V4 - je rovnaká: politika súdržnosti by mala zostať zachovaná.

"Chceme, aby peniaze na nové výzvy nešli na úkor peňazí, ktoré idú na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Lebo tých výziev ešte môže prísť. Teraz je to migrácia, bezpečnosť, ale môžu byť aj iné," upozornil. Dodal, že ak by sa teraz urobil v eurorozpočte "rez" pre kohéziu, tak by to mohlo zastaviť vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale aj platov medzi členskými krajinami.

Rovnakú pozíciu na seminári predstavili aj jej organizátor, maďarský štátny tajomník pre európske záležitosti Szabolcz Takács, a hostiteľ podujatia, slovenský veľvyslanec pri EÚ Peter Javorčík.

Slovensko od 1. júla preberie predsednícku štafetu V4 od Maďarov a chce pokračovať v úsilí koordinovať snahy týchto krajín ohľadom debát o viacročnom finančnom rámci (VFR). Takács pripomenul, že krajiny V4 ako prvé Európskej komisii naznačili svoje pozície k dlhodobému rozpočtu. Ešte predtým ako exekutíva EÚ tento návrh oficiálne predstavila.

Podľa jeho slov krajiny V4 sú ochotné viac prispieť do eurorozpočtu a veria, že VFR na roky 2021 - 2027 bude analýzou všetkých výziev, ktorým čelí EÚ (migrácia, bezpečnosť, digitalizácia a inovácie) a nájde sa taký spôsob ich zafinancovania, aby boli zároveň rešpektované aj záujmy členských krajín.

Takács aj Javorčík sa zhodli v názore, že po brexite a pri výdavkoch na nové výzvy nesmú zostať poškodené tradičné politiky ako je kohézia či poľnohospodárstvo, ktoré sú dobrými investíciami pre spoločnosť, a eurorozpočet by mal byť z tohto hľadiska "v rovnováhe". Krajiny V4 sú o tom pripravené rokovať. Spojencov majú aj medzi ďalšími kohéznymi krajinami - pobaltské štáty, Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko, Slovinsko, ale aj Španielsko.

Javorčík zdôraznil, že seminár bol prvým väčším stretnutím po tom, ako eurokomisia predstavila prvý návrh dlhodobého rozpočtu EÚ s "hrubými číslami" pre kohéziu, poľnohospodárstvo a iné obálky. Z toho sa zatiaľ nedá vyčítať, koľko zdrojov pôjde pre jednotlivé členské krajiny. Komisia až v nasledujúcich týždňoch skonkretizuje metodológiu výpočtu prerozdeľovania peňazí podľa sektorov.

"Slovensko malo silný ekonomický rast. Môžeme tušiť, že balík na kohéznu politiku bude pre nás menší. Logika kohéznej politiky je v tom, že čím ste bohatší, tým je menej peňazí," vysvetlil veľvyslanec.

Priznal, že nové kritéria na prerozdeľovanie európskych financií ovplyvnia aj faktory ako je pomoc pre krajiny s veľkou záťažou migrantov, avšak základom aj naďalej bude HDP, čiže úroveň ekonomického vývoja členských krajín.

"Chceme ambiciózny rozpočet EÚ, lebo treba viac financií na nové výzvy, ako je ochrana hraníc či susedská politika EÚ. Tu sa zhodneme všetky členské krajiny. Problém je, že do akej miery budeme nárast financovania pre tieto oblasti kompenzovať škrtmi v kohézii alebo poľnohospodárstve. Ak chceme niekde pridať a inde neubrať, to znamená, že musíme celkovo zvýšiť rozpočet," opísal situáciu. Spresnil, že podoba dlhodobého rozpočtu, ako ju navrhla eurokomisia, je "minimum" a krajiny V4 si vedia predstaviť aj vyšší rozpočet EÚ.

O jeho konečnej podobe rozhodnú rokovania s Európskym parlamentom a Radou.

Spravodajca TASR Jaromír Novak