Bratislava 2. apríla (TASR) - Doterajší vývoj počasia začína vyvolávať čoraz väčšie obavy poľnohospodárov.

Zima s dostatočnou snehovou pokrývkou síce prispela k relatívne lepšiemu prezimovaniu ozimných plodín, ale jej dĺžka spôsobuje spomalenie vegetácie a vyvoláva možnosti vyššieho infekčného tlaku. Uviedol to pre TASR tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komora (SPPK) Stanislav Nemec.

SPPK podľa neho zatiaľ nemá k dispozícii plošný monitoring stavu porastov a jarných osevov, no ukazuje sa, že na mnohých miestach v dôsledku niekoľkokrát opakovanej snehovej nádielky prišlo k spomaleniu, či k úplnému zastaveniu jarných prác. Čoraz väčšie problémy navyše začínajú spôsobovať zamokrené a podmáčané polia, ktoré môžu spôsobiť úplné vyhnitie, alebo výrazné poškodenie pestovaných kultúr.

Najväčšie obavy momentálne podľa Nemca vyvoláva jarný jačmeň, ktorého sa podľa názoru viacerých profesijných organizácií i samotných pestovateľov osiala možno len tretina z očakávaného množstva, pričom aj viaceré realizované osevy sa uskutočnili na hranici agrotechnického termínu a v kombinácii s aktuálnym vývojom počasia nesľubujú štandardné úrody z hľadiska ich množstva a kvality.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

"Ak sa tieto obavy potvrdia, Slovensku v tomto roku hrozí nedostatočná produkcia sladovníckeho jačmeňa - základnej komodity na výrobu sladu. Slad pritom tradične predstavuje jednu z našich najvýznamnejších exportných komodít, reálne - teda nie iba na papieri - prispievajúcich k vylepšovaniu bilancie zahraničného obchodu SR s agropotravinárskymi komoditami," myslí si Nemec.

Problémy majú podľa neho takisto záhradkári a pestovatelia zeleniny pod holým nebom, ktorí na mnohých miestach ešte nemohli s jej sadením ani začať, hoci vlani zapracovávali sadbu do zeme už začiatkom marca.

Zvyšky snehu sa v súčasnosti ešte vyskytujú aj v produkčných regiónoch juhozápadného Slovenska, kde už pestovatelia zeleniny avizujú, že tohtoročná sezóna sa v porovnaní s minulosťou oneskorí prinajmenej o 4 až 6 týždňov.

Veľké starosti majú najmä tí pestovatelia, ktorí sa zvykli orientovať na skorú zeleninu a tržby za ňu tvoria dôležitú časť ich ročných príjmov. Pokiaľ nemajú k dispozícii vykurované skleníky, s možnosťou skorých dodávok svojich produktov na trh sa môžu v podstate rozlúčiť. Vo vykurovaných skleníkoch, ktorých však nie je na Slovensku veľa, zasa stúpajú náklady na energie, čo negatívne ovplyvní ekonomiku pestovateľov. Poľnohospodári sa navyše začínajú pýtať, či má vôbec ešte význam sadiť skoré odrody.



Väčšie výkyvy denných a nočných teplôt môžu ohroziť aj produkciu ovocia, najmä marhúľ a broskýň. Napríklad v levickom regióne už broskyne začali pučať a marhule sa pripravovali na zakvitnutie, takže mrazy tam predstavujú vážne riziko pre tohtoročnú úrodu. A podobne sú na tom aj ďalšie produkčné regióny, v ktorých majú pestovatelia ovocných drevín takisto obavy o svoju produkciu.

Predpovede meteorológov na najbližšie obdobie nie sú priaznivé, na viacerých miestach sa opäť počíta so snehom i s intenzívnejšími dažďovými zrážkami. Tie môžu spôsobiť ďalší nárast zamokrených a podmáčaných plôch, v dôsledku čoho sa momentálne ťažko odhaduje napríklad aj to, aké podmienky budú mať poľnohospodári na sejbu kukurice, ktorá najmä v ostatných rokoch patrí medzi kľúčové komodity slovenskej rastlinnej výroby.