Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Jedným z dôvodov je nestabilita dôchodkového systému a jeho neustále zmeny.
Autor TASR
Bratislava 5. decembra (TASR) - Slováci prestávajú dôverovať štátu, že sa o nich v seniorskom veku postará. Napriek tomu sa nestarajú o alternatívne zabezpečenie na dôchodok. Jedným z dôvodov je nestabilita dôchodkového systému a jeho neustále zmeny. Tieto údaje vyplynuli z prieskumu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ING Tatry-Sympatia.
Slováci sa dostali do zvláštnej situácie. Stratili dôveru v dôstojný dôchodok od štátu, ale zároveň sú nedostatočne informovaní, ako aj natoľko znechutení, že ignorujú ďalšie spôsoby zabezpečenia. Až 71 % ľudí vo veku do 35 rokov žije výlučne zabezpečením prítomnosti a nezaoberá sa dôchodkom. Vo vekovej kategórii 36 – 60 rokov je to tiež veľká skupina predstavujúca 53 %.
V Slovákoch prevláda silný pocit neistoty: až 61 % ľudí neverí, že v pokročilom veku sa dočkajú dôchodku v dnešnej podobe, dokonca 58 % predpokladá, že štát neposkytne budúcim dôchodcom absolútne žiadnu sociálnu dávku.
Z hľadiska istôt do budúcnosti a výhodnosti výnosov vnímajú Slováci najpozitívnejšie práve tretí pilier. Zásadnými parametrami, ktoré ich motivujú individuálne si sporiť na dôchodok, sú možnosť meniť výšku príspevkov (76 % opýtaných), poberať príspevok zamestnávateľa (73 %) a možnosť získať zaujímavý dlhodobý výnos (73 %).
Slováci sa v prieskume vyjadrili, že sa na dôchodok najčastejšie pripravujú rôznymi sporeniami, no napriek tomu až 31 % z nich žiadne zabezpečenie nemá. Prieskum zároveň ukázal, že v rámci výhodných spôsobov zabezpečenia u ľudí dominujú neisté formy ako kariéra a vlastné podnikanie (14 %) alebo tradičné formy ako vlastníctvo nehnuteľností (19 %).
„Ak chce štát podporiť individuálne dlhodobé sporenie na dôchodok a zmierniť budúci tlak na verejné financie, mal by pokračovať v podpore príspevkov zamestnávateľov a zároveň podporiť individuálne dôchodkové sporenie. Ak ľudia prestanú mať pocit, že neustále zmeny ohrozujú ich budúci dôchodok, budú mať vyššiu motiváciu prevziať zodpovednosť za zabezpečenie sa na starobu,“ komentoval dnes v Bratislave výsledky prieskumu Juraj Dlhopolček, výkonný riaditeľ ING pre dôchodky a firemný obchod.
Slováci sa dostali do zvláštnej situácie. Stratili dôveru v dôstojný dôchodok od štátu, ale zároveň sú nedostatočne informovaní, ako aj natoľko znechutení, že ignorujú ďalšie spôsoby zabezpečenia. Až 71 % ľudí vo veku do 35 rokov žije výlučne zabezpečením prítomnosti a nezaoberá sa dôchodkom. Vo vekovej kategórii 36 – 60 rokov je to tiež veľká skupina predstavujúca 53 %.
V Slovákoch prevláda silný pocit neistoty: až 61 % ľudí neverí, že v pokročilom veku sa dočkajú dôchodku v dnešnej podobe, dokonca 58 % predpokladá, že štát neposkytne budúcim dôchodcom absolútne žiadnu sociálnu dávku.
Z hľadiska istôt do budúcnosti a výhodnosti výnosov vnímajú Slováci najpozitívnejšie práve tretí pilier. Zásadnými parametrami, ktoré ich motivujú individuálne si sporiť na dôchodok, sú možnosť meniť výšku príspevkov (76 % opýtaných), poberať príspevok zamestnávateľa (73 %) a možnosť získať zaujímavý dlhodobý výnos (73 %).
Slováci sa v prieskume vyjadrili, že sa na dôchodok najčastejšie pripravujú rôznymi sporeniami, no napriek tomu až 31 % z nich žiadne zabezpečenie nemá. Prieskum zároveň ukázal, že v rámci výhodných spôsobov zabezpečenia u ľudí dominujú neisté formy ako kariéra a vlastné podnikanie (14 %) alebo tradičné formy ako vlastníctvo nehnuteľností (19 %).
„Ak chce štát podporiť individuálne dlhodobé sporenie na dôchodok a zmierniť budúci tlak na verejné financie, mal by pokračovať v podpore príspevkov zamestnávateľov a zároveň podporiť individuálne dôchodkové sporenie. Ak ľudia prestanú mať pocit, že neustále zmeny ohrozujú ich budúci dôchodok, budú mať vyššiu motiváciu prevziať zodpovednosť za zabezpečenie sa na starobu,“ komentoval dnes v Bratislave výsledky prieskumu Juraj Dlhopolček, výkonný riaditeľ ING pre dôchodky a firemný obchod.
