Bratislava 18. apríla (TASR) - Za nízky predaj slovenských agropotravinárskych výrobkov na vnútornom trhu nemôže len diskriminačná Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) EÚ. V reakcii na vyjadrenia predstaviteľov Zväzu obchodu a cestovného ruchu (ZOCR) SR to povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík. Podľa neho je potrebné tento jav hodnotiť komplexne, teda aj vrátane podielu obchodných reťazcov, ktoré svojim správaním takisto odstavili mnohých domácich dodávateľov na vedľajšiu koľaj.

"Samozrejme, nižšie podpory poľnohospodárov v nových členských krajinách EÚ, vrátane Slovenska, predstavujú vážny problém, ktorý si vyžaduje riešenie. Aj preto sa snažíme presadiť zmenu aktuálnych legislatívnych návrhov Európskej komisie (EK) na reformu CAP pre roky 2014 až 2020, prinášajúce iba kozmetické úpravy súčasného stavu, ktorý nás na spoločnom trhu celkom zjavne znevýhodňuje. Veríme, že nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyvinie maximálne úsilie na presadenie národných záujmov SR a že ho v tejto snahe podporí celá vláda," povedal Semančík.

"Domáci tovar bol vytláčaný z ponuky obchodu už pred vstupom SR do EÚ, keď sa u nás ešte neuplatňovala CAP. Na agresívne prístupy obchodných reťazcov doplatili najmä malí a strední výrobcovia potravín, ktorí nedokázali plniť ich požiadavky. Veľké maloobchodné systémy si vyžadovali dodávky značných množstiev tovaru, nehovoriac o rôznych skrytých poplatkoch a ďalších neúmerných podmienkach, neakceptovateľných pre väčšinu domácich dodávateľov. Mimoriadne veľký bol tiež tlak obchodu na nízke ceny dodávaného potravinárskeho tovaru, ktorý naďalej pretrváva," zdôraznil.

"Členská základňa nás upozorňuje, že po zrušení zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, obchod ešte vystupňoval tlak na svojich dodávateľov," uviedol ďalej Semančík.

"Jeho predstavitelia síce verejne deklarujú, že majú záujem zvyšovať predaj slovenských potravín, ale v praxi zatiaľ preto veľa nerobia. Viaceré reťazce napríklad nechcú príliš meniť centrálny systém nákupu potravín, ba niektoré ho dokonca ani nemajú na Slovensku a potenciálni dodávatelia musia za nimi cestovať do zahraničia. Čoraz častejšie hovoria o snahe zabezpečiť väčšiu regionalizáciu svojej ponuky, ale stanovením podmienok spolupráce regionálnym dodávateľom život rozhodne neuľahčujú."

Podľa Semančíka považuje SPPK za veľmi dôležitú aj systematickú prácu so spotrebiteľom, ktorej podcenenie v predvstupovom období i v prvých rokoch po vstupe Slovenska do EÚ takisto prispelo k zníženiu predaja domácich potravín. Ako jedna z najväčších výhod európskej integrácie v našich podmienkach sa občanom prezentovala skutočnosť, že za zahraničným tovarom, vrátane potravín, už nebudú musieť cestovať mimo územia našej krajiny, ale si ho budú môcť bez problémov kúpiť priamo doma. Nehovorilo sa však o širších sociálno-ekonomických súvislostiach, ani o kvalitatívnych stránkach týchto procesov, v dôsledku čoho slovenskí spotrebitelia uprednostňujú pri nákupoch predovšetkým cenové aspekty. "Aj preto je potrebné zabezpečiť dlhodobú a jednotnú propagačno-informačnú kampaň, ktorá by v tomto smere vyslala obyvateľom celkom jednoznačné posolstvo," upozornil predseda SPPK.

Ak si slovenský agrárny rezort nevybojuje s Bruselom "ťažkú debatu o zrovnoprávnení dotácií", tak nebude podľa 1. viceprezidenta ZOCR SR Františka Ťapuša schopný konkurovať vo výrobe. "My ako obchod sme všetkými prostriedkami ochotní ho v tomto úsilí podporiť. Ten zápas sa však musí odohrať niekde v Bruseli," uviedol Ťapuš v utorok (17. 4.) na tlačovej besede počas 16. ročníka konferencie o obchode a marketingu Slovak Retail Summit 2012.