Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Prvú filmovú rolu stvárnila jubilujúca Rapaičová vo filme Neprebudený

Na archívnej snímke herečka Ida Rapaičová. Foto: TASR/Martin Baumann

Divákom ostala v pamäti i vďaka úlohe grófky Erdödyovej, v slovenskej komédii s hercom Jozefom Kronerom Pacho, hybský zbojník (1975).

Bratislava 22. augusta (TASR) - Slovenská divadelná a filmová herečka Ida Rapaičová predstavovala moderné intelektuálne ženy i charakterové a humorno-ironicky ladené postavy. Divákom ostala v pamäti i vďaka úlohe grófky Erdödyovej, v slovenskej komédii s hercom Jozefom Kronerom Pacho, hybský zbojník (1975). V stredu 22. augusta má dramatická umelkyňa 75 rokov.

Ida Rapaičová sa narodila 22. augusta 1943 v Bratislave. V roku 1963 absolvovala štúdium klavírnej hry na konzervatóriu v Bratislave a v roku 1967 štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V televízii dva roky moderovala program pre mládež Lastovička.

"Prvú filmovú úlohu som dostala ešte ako študentka vo filme Neprebudený (1965). Hrala som Zuzku a Marián Labuda Neprebudeného. Mojou poslednou filmovou úlohou bol Solanov film Tušenie (1982). Bol to zároveň aj posledný film nebohého Ivana Mistríka, ktorý sa už nedožil ani jeho premiéry," zaspomínala si herečka.

Od roku 1967 pôsobila ako členka činohry Divadla Nová scéna v Bratislave. Diváci si ju pamätajú vďaka úlohe v slovenskej komédii s hercom Jozefom Kronerom Pacho, hybský zbojník (1975). Populárny bol detský televízny seriál Leto s Katkou z roku 1975. Zahrala si tiež v televíznych filmoch Ťapákovci (1977), Horacius (1980), Pasca (1981), Chrobák v hlave (1983), Smrť s fotografiou (1987), Mastný hrniec (1991), Gendúrovci (1994), či v televíznych seriáloch Odsúdené (2009), Aféry (2010).

Jej výrazný hlas si nemohli nevšimnúť rozhlasoví tvorcovia a jej silný hlasový register zakomponovali do množstva rozhlasových hier. Práve za rozhlasovú hereckú tvorbu získala Ida Rapaičová Cenu Janka Borodáča a Krištáľovú ružu, ale aj ďalšie pocty. Bola úspešnou recitátorkou v nedeľných televíznych päťminútovkách s názvom Chvíľka poézie. Bola interpretkou archaickej poézie. "Učila som veľa mladých študentov na VŠMU v Bratislave a desať rokov na Univerzite Mateja Bella (UMB) v Banskej Bystrici. Mladí ľudia sa vedia pre takúto poéziu zapáliť, ale po čase to pre nich „zhasne“. Prišiel však moment, keď som zistila, že ak sa tomu nik nebude venovať, stratí to zmysel. Ja som mala vynikajúceho pedagóga profesora Viliama Záborského, ktorý mi dal recitátorský základ," zamyslela sa Rapaičová.

V rokoch 1994 až 1998 pôsobila ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a pracovala ako členka Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

Po odchode z politiky v roku 1998 sa vrátila k pôvodnému hereckému povolaniu. V rozhlase moderovala reláciu pre seniorov, začala hosťovať v divadle vo Zvolene, v Nitre a v Spišskej Novej Vsi. Skúsenosti a vedomosti úspešnej herečky začala odovzdávať na Akadémii umenia v Banskej Bystrici. Idu Rapaičovú sme videli v roku 2007 aj v televíznom seriáli Milana Kňažka Takí sme boli.

Prezident SR Ivan Gašparovič udelil Ide Rapaičovej v januári 2013 Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.

V apríli 2013 účinkovala v programe Pocta sv. Cyrilovi a Metodovi v rámci Národných slávností na Devíne v Bratislave. Vo zvolenskom divadle v tom istom roku stvárnila dvakrát matku v oprášenej hre amerického dramatika L. Gersheho Motýľom nik nerozkáže a v inscenácii T. Williamsa Sklenený zverinec.

S režisérom Ľubomírom Paulovičom spolupracovala od roku 2014 na divadelnej tragikomédii americkej dramatičky, nositeľky Pulitzerovej ceny Pauly Vogel s názvom Najstaršie remeslo. Päť hrdiniek vrátane Idy Rapaičovej, s ktorými sa stretávame na lavičke uprostred newyorského Manhattanu, má zriadenú vlastnú firmu, ktorá poskytuje služby onoho druhu. Je pravdou, že svoje najlepšie roky už majú dávno za sebou, ale profesionálna hrdosť, láska k svojej práci a neutešené ekonomické pomery ich nútia aj naďalej udržiavať podnik v chode.