Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Spoločenská rubrika uverejňuje nekrológy za Imrichom Kružliakom a Antonom Kretom.
Autor TASR
Bratislava 18. februára (TASR) - Najnovšie číslo Literárneho týždenníka (5-6) na prvej strane pod názvom „Za kultúrny dialóg“, publikuje vyhlásenie Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov (SSS), k súčasnej spoločenskej a politickej situáciu v našej vlasti. Okrem iného sa v ňom hovorí: “...odsudzujeme rozdúchavanie nepriateľstva a nenávisti medzi občanmi a vôbec v celej spoločnosti. Z verejného priestoru sa očividne vytráca kultúrny dialóg, absentuje previazanosť či skôr spolupatričnosť spoločenskovedných disciplín a umenia.“
Úvodník „Problémy slovenských krajanov“ napísal Dušan Mikolaj a tlmočí v ňom nespokojnosť našich krajanov s prístupom nášho štátu voči kultúrnym potrebám našej zahraničnej diaspóry.
Vnútropolitický komentár „V prezidentskej kampani nejde do tuhého“ napísal Ľudovít Števko, autormi zahraničnopolitických komentárov sú Branislav Fábry („Ústavný konflikt vo Venezuele“) a František Škvrnda („Nová hrozba pre Európu“ – o odstúpení USA a Ruska od zmlúv o likvidácii rakiet). Komentátorský charakter má aj pravidelná „Pohľadnica z Prahy“ od Petra Žantovského, v ktorej pripomína životný príbeh a osudy literárnych diel Ladislava Mňačka, ktorého storočnicu narodenia sme si pripomenuli 29. januára. Celostránkový priestor dostala esej Pavla Dinku „Čierne verzus biele - Rimbaudove samohlásky“ o externalitnom skúmaní pravdy, pričom v tomto procese majú nezastupiteľnú úlohu básnici.
Dve strany venuje Literárny týždenník 170. výročiu narodenia P. O. Hviezdoslava. Jozef Čertík napísal filozofujúcu esej Čo je človek?, v ktorej rozoberá ideový odkaz rovnomennej Hviezdoslavovej básne. Kratšiu nadčasovú úvahu nad anglickým vydaním „Krvavých sonetov“ pod názvom „Právom máme byť na čo hrdí“ napísala Mária Bátorová, prehľad o prekladoch a publikovaní Hviezdoslava v ukrajinčine v článku „Hviezdoslavova hviezda“ uviedol Ivan Jackanin.
„Odkrývanie histórie Smeny“ – to je názov publicistickej štúdie Rudolfa Belana o mieste a význame tohto vydavateľstva v našej literárnej kultúre v 20. storočí. Článok vznikol pri príležitosti 70. výročia vzniku tohto mládežníckeho vydavateľstva.
Strana o scénickom umení je venovaná bratislavskej Novej scéne. Recenziu na najnovšiu premiéru tohto súboru, a to divadelnú adaptáciu románu anglickej autorky J. Austenovej „Rozum a cit“, napísala Katarína Koláriková. Druhá časť tohto priestoru je venovaná „rozpomienkam na divadelné zákulisie a osobnosti v druhej polovici minulého storočia“. Medzi spomínajúcimi protagonistami nájdeme aj Františka K. Veselého. Tematicky sem môžeme zaradiť aj memoárový text skladateľa Miloša Jurkoviča „O orchestri a dirigentoch“. Jeho obsahom sú úsmevné spomienky tohto nášho výnimočného virtuóza na slovenských dirigentov, pod taktovkou ktorých v živote pôsobil.
Výtvarné umenie je zaštítené témou „Sochárska statua 2019“. Články na tému úrovne nášho súčasného sochárskeho umenia napísali Iveta Tomašovičová („V hľadaní svojej sochy“) a Ľubomír Ferko („Dialóg absolventov z doby temna“).
Biografickú reportáž „Príbeh generála Schwarza v RAF“ napísal Ľuboš Jurík“. Reportáž má aj recenzentský charakter, pretože autora k textu inšpirovala kniha Pavla Vitka „Pokoriteľ Alsterufera“, ktorá vyšla v jednej knihe aj v anglickom jazyku. Podobne recenzentský charakter má aj úvaha Evy Palkovičovej „Výnimočný zjav čilskej poézie“ o básnikovi Vicenteovi Huidobrovi, ktorá vznikla nad slovenským výberom z jeho tvorby „Skryté pagody a iné básne“.
Umelecká literatúra je zastúpená ukážkami z tvorby najmladších autorov, víťazov literárnych súťaží, a to poviedkou Daniela Kupku „Skočiť je jednoduché“ a básňami Adama Kollára. Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Hany Koškovej na novú básnickú zbierku Etely Farkašovej S predtuchou svetliny a recenziu Jaroslava Rezníka na štúdiu Radovana Vaňatku „Proglas – hlaholika ako Božie písmo“.
Spoločenská rubrika uverejňuje nekrológy za Imrichom Kružliakom a Antonom Kretom a tiež informácie o literárnych podujatiach v Trnave (prezentácia novej zbierky B. Škreka a knihy kolektívu autorov „Pätnásť chrámov a jedna veža“), a v Trenčíne (Stretnutie s Hviezdoslavom), ako aj propozície súťaže o ceny Spolku slovenských spisovateľov.
Úvodník „Problémy slovenských krajanov“ napísal Dušan Mikolaj a tlmočí v ňom nespokojnosť našich krajanov s prístupom nášho štátu voči kultúrnym potrebám našej zahraničnej diaspóry.
Vnútropolitický komentár „V prezidentskej kampani nejde do tuhého“ napísal Ľudovít Števko, autormi zahraničnopolitických komentárov sú Branislav Fábry („Ústavný konflikt vo Venezuele“) a František Škvrnda („Nová hrozba pre Európu“ – o odstúpení USA a Ruska od zmlúv o likvidácii rakiet). Komentátorský charakter má aj pravidelná „Pohľadnica z Prahy“ od Petra Žantovského, v ktorej pripomína životný príbeh a osudy literárnych diel Ladislava Mňačka, ktorého storočnicu narodenia sme si pripomenuli 29. januára. Celostránkový priestor dostala esej Pavla Dinku „Čierne verzus biele - Rimbaudove samohlásky“ o externalitnom skúmaní pravdy, pričom v tomto procese majú nezastupiteľnú úlohu básnici.
Dve strany venuje Literárny týždenník 170. výročiu narodenia P. O. Hviezdoslava. Jozef Čertík napísal filozofujúcu esej Čo je človek?, v ktorej rozoberá ideový odkaz rovnomennej Hviezdoslavovej básne. Kratšiu nadčasovú úvahu nad anglickým vydaním „Krvavých sonetov“ pod názvom „Právom máme byť na čo hrdí“ napísala Mária Bátorová, prehľad o prekladoch a publikovaní Hviezdoslava v ukrajinčine v článku „Hviezdoslavova hviezda“ uviedol Ivan Jackanin.
„Odkrývanie histórie Smeny“ – to je názov publicistickej štúdie Rudolfa Belana o mieste a význame tohto vydavateľstva v našej literárnej kultúre v 20. storočí. Článok vznikol pri príležitosti 70. výročia vzniku tohto mládežníckeho vydavateľstva.
Strana o scénickom umení je venovaná bratislavskej Novej scéne. Recenziu na najnovšiu premiéru tohto súboru, a to divadelnú adaptáciu románu anglickej autorky J. Austenovej „Rozum a cit“, napísala Katarína Koláriková. Druhá časť tohto priestoru je venovaná „rozpomienkam na divadelné zákulisie a osobnosti v druhej polovici minulého storočia“. Medzi spomínajúcimi protagonistami nájdeme aj Františka K. Veselého. Tematicky sem môžeme zaradiť aj memoárový text skladateľa Miloša Jurkoviča „O orchestri a dirigentoch“. Jeho obsahom sú úsmevné spomienky tohto nášho výnimočného virtuóza na slovenských dirigentov, pod taktovkou ktorých v živote pôsobil.
Výtvarné umenie je zaštítené témou „Sochárska statua 2019“. Články na tému úrovne nášho súčasného sochárskeho umenia napísali Iveta Tomašovičová („V hľadaní svojej sochy“) a Ľubomír Ferko („Dialóg absolventov z doby temna“).
Biografickú reportáž „Príbeh generála Schwarza v RAF“ napísal Ľuboš Jurík“. Reportáž má aj recenzentský charakter, pretože autora k textu inšpirovala kniha Pavla Vitka „Pokoriteľ Alsterufera“, ktorá vyšla v jednej knihe aj v anglickom jazyku. Podobne recenzentský charakter má aj úvaha Evy Palkovičovej „Výnimočný zjav čilskej poézie“ o básnikovi Vicenteovi Huidobrovi, ktorá vznikla nad slovenským výberom z jeho tvorby „Skryté pagody a iné básne“.
Umelecká literatúra je zastúpená ukážkami z tvorby najmladších autorov, víťazov literárnych súťaží, a to poviedkou Daniela Kupku „Skočiť je jednoduché“ a básňami Adama Kollára. Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Hany Koškovej na novú básnickú zbierku Etely Farkašovej S predtuchou svetliny a recenziu Jaroslava Rezníka na štúdiu Radovana Vaňatku „Proglas – hlaholika ako Božie písmo“.
Spoločenská rubrika uverejňuje nekrológy za Imrichom Kružliakom a Antonom Kretom a tiež informácie o literárnych podujatiach v Trnave (prezentácia novej zbierky B. Škreka a knihy kolektívu autorov „Pätnásť chrámov a jedna veža“), a v Trenčíne (Stretnutie s Hviezdoslavom), ako aj propozície súťaže o ceny Spolku slovenských spisovateľov.
