< sekcia Kultúra

Zborník Devín, vychádzajúci v Moskve, je venovaný najmä Ľ. Štúrovi

Ľudovít Štúr. Foto: TASR

Almanach je zameraný predovšetkým na slovensko - ruské literárne vzťahy.

Bratislava 13. februára (TASR) - V Moskve vyšlo už 5. číslo zborníka Devín, ktorý v ruštine vydáva Spoločnosť Ľudovíta Štúra v spolupráci so Slovenským inštitútom v Moskve. Za obsahovú stránku zodpovedajú ruské slovakistky, šéfredaktorka Alla Mašková a redaktorka Natália Švedová, ktoré sú známe ako prekladateľky zo slovenčiny a prednášajú slovenský jazyk a literatúru na moskovskej univerzite.

Almanach je zameraný predovšetkým na slovensko - ruské literárne vzťahy. Toto číslo je z podstatnej časti venované osobnosti Ľudovíta Štúra, ktorého dvesto rokov narodenia sme si pripomenuli v roku 2015.

Prvý (štúrovský) blok tvoria ukážky z tvorby Ľudovíta Štúra. Na prvom mieste je to preklad Štúrovej reči v Slovanskej lipe, ktorú predniesol na Slovanskom zjazde v Prahe začiatkom júna 1848. Druhým článkom je jeho úvaha Panslavizmus a naša krajina a tretím ukážka zo Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti s avizovaným pokračovaním v ďalšom čísle. Prvé dva materiály preložila N. Švedová, tretí je publikovaný podľa pôvodného prekladu slavistu Vladimíra Lamanského.

Druhý blok prináša výber spomienok na Štúrovu osobnosť z pera jeho súčasníkov. Konkrétne novinára Daniela Licharda a dramatika Jozefa Podhradského, potom je to Vajanského stať o vnímaní Ľ. Štúra v jeho rodine a článok Sreznevskij na Slovensku v roku 1842 – spomienku tohto slavistu na návštevu Slovenska a Slovákov.

Tretí blok napĺňa tému Naši súčasníci o Štúrovi. Uvádza ho báseň Rudolfa Dilonga Pamiatke Ľudovíta Štúra v slovenčine i v ruskom preklade, ukážka zo širšie komponovanej prózy Antona Baláža Hlboký lov a dramatická hudobno-slovesná kompozícia Doda Gombára Prerušený koncert, ktorá bola v roku 2015 inscenovaná v Moskve.

Do bloku slovensko-ruských kultúrnych, literárnych a historických vzťahov prispeli Miroslav Daniš (Peter I. v Bratislave), Alla Mašková (Slovenská literatúra v Rusku) a ruská slovakistka Ľudmila Širokova Transformácia ruského života v slovenskej próze druhej polovice 20. storočia.

Číslo venuje pozornosť aj Roku Jozefa Miloslava Hurbana. Uverejňuje báseň Janka Jesenského Pamiatke J. M. Hurbana v pretlmočení N. Švedovej, esej Martina Braxatorisa Jozef Miloslav Hurban a cyrilo-metodský odkaz a širší úryvok z Hurbanovej novely Olejkár.

Súčasná slovenská poézia je reprezentovaná ukážkami z tvorby Mily Haugovej v preklade Darje Anisimovej a v rubrike pre jubilantov ukážkami z tvorby Jána Zambora. Naša súčasná próza je prezentovaná úryvkom z románu Pavla Rankova Mame. Ukážku sprevádza úvaha Ally Maškovej Človek a história v románoch Pavla Rankova. Druhým reprezentantom súčasnej slovenskej prózy je poviedka Viery Švenkovej Hra na zrnko, uverejnená v rubrike jubilantov aj s biografickým i obrazovým portrétom spisovateľky.

Zostavovateľky almanachu zaznamenali aj 200-ročnicu prvej kodifikácie slovenského literárneho jazyka Antona Bernoláka. Pripomína ju štúdia ruského slovakistu Konstantina Lifanova.

Širšie kultúrno-umelecké vzťahy medzi oboma národmi pripomína štúdia muzikológa Ľubomíra Chalupku Vývin profesionálnej hudobnej kultúry na Slovensku v 20. storočí.

Štúdia Cyril a Metod v zrkadle ruskej kultúry chce byť inovačným príspevkom do tejto problematiky v celom slovanskom svete. Štúdiu sprevádzajú fotografie pamätníkov sv. Cyrila a Metoda a podľa tohto zdroja je ich celkovo 15 - Veľký Novgorod, Vladivostok, Murmansk, Sevastopoľ, Samara, Chansky – Majsijsk, Kolomna, Saratov, Moskva – v areáli Kremľa i na Slovanskom námestí, Dmitrov, Lipecko, Čerepaska, Čerkessk a Astrachan. Druhým príspevkom na túto tému je reprodukcia notového zápisu skladieb ruských hudobných skladateľov A. Borodina Sláva Konstantinovi a Metodovi a V. Glavača Na slávu Cyrilovi a Metodovi.

Spoločenská rubrika Kronika uverejňuje nekrológy za naším dramatikom Osvaldom Zahradníkom, ako aj fotodokumenty z uvádzania jeho hry Sólo pre bicie (hodiny) na moskovskom a iných ruských javiskách. Druhým nekrológom je pocta významnej ruskej slovakistke Nine Šulginovej (1925-2017).

Spravodajsko-informačná rubrika uverejňuje pod názvom Hosť spoločnosti Ľudovíta Štúra obrazovo-slovnú reportáž z uvedenia knihy prozaika Jozefa Banáša Zóna.

Okrem už uvedených obrazových materiálov sprevádza 203-stranový almanach veľká farebná obrazová príloha rôznych pohľadov na hrad Devín.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.