Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Slovenské pohľady publikujú vedecký profil jazykovedca Ľudovíta Nováka

Foto: matica.sk

Ján Kačala v cykle Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov približuje vedecký profil Ľudovíta Nováka, ktorý dokonale spájal svoju vedecko-výskumnú prácu s pedagogickým pôsobením.

Bratislava 17. apríla (TASR) - Aprílové číslo mesačníka Slovenské pohľady v úvode uverejňuje úvahu publicistu Dušana Kerného „Potreba románu a prozaika“. Autor sa v nej zamýšľa nad úlohou inteligencie v dnešnom čase, keď „nikto nikomu nedôveruje“ a nad možnosťami umeleckej literatúry prelomiť túto bariéru.

Literárnovednú štúdiu o živote a básnickej, prekladovej, ale aj literárnovednej tvorbe deväťdesiatnika Viliama Turčányho napísal Peter Tollarovič. Štúdia má názov „Básnik, ktorý sa usmieva zvnútra“.

Ďalšou literárnovednou štúdiou je príspevok Jozefa Markuša "Slovenskosť a ľudskosť na spôsob Leopolda Laholu", ktorá pripomína storočnicu narodenia nášho významného dramatika, prozaika a scenáristu. Do tohto bloku treba zaradiť aj esej Petra Cabadaja „Jediný slovenský oscarový režisér“ o diele režiséra Jána Kadára, od narodenia ktorého uplynulo tiež rovných sto rokov.

Ján Kačala pokračuje v cykle „Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov“. V tomto pokračovaní približuje vedecký profil Ľudovíta Nováka, ktorý dokonale spájal svoju vedecko-výskumnú prácu s pedagogickým pôsobením.

Próza je zastúpená poviedkou Mariána Škotku „Knižnica“ a poviedkou spisovateľa maďarskej národnosti Lajosa Grendela „Románová historka“, ktorú preložil Karol Wlachovský.

Lyriku reprezentujú ukážky z najnovšej básnickej tvorby Jána Tazberíka a Miroslava Brücka. V tomto odseku môžeme zaznamenať aj poetické sentencie Miroslava Danaja, ktoré autor uvádza pod spoločným názvom „Dôvera... a čo s ňou?“

Z cudzojazyčnej lyriky je to blok básní francúzskeho kultového básnika druhej polovice 19. storočia J. A. Rimbauda v básnickom pretlmočení Ľubomíra Feldeka a v jazykovej spolupráci Anny Lara. Blok uvádza krátka esej Ľ. Feldeka „Veľký tresk prekliatej Trnavskej skupiny pred šesťdesiatimi rokmi“, v ktorej autor prezrádza, že inšpiračným zdrojom v oblasti poetiky pre „trnavskú skupinu“ bol aj básnik Jean Arthur Rimbaud.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Ondreja Sliackeho na knihu autorskej dvojice Eva Cíferská – Hana Ondrejičková „Knihy v čase" a recenziu Bohuša Bodacza na biografickú monografiu ruských autorov A. A. Zdanoviča a V. S. Izmozika „Štyridsať rokov v tajných službách. (Život a dobrodružstvá Vladimíra Krivoša za cára aj za boľševika)“.

Pravidelná rubrika „Pripomíname si“ uvádza biografické medailóny o týchto jubilantoch - Viera Gašparíková, Pavol Zelenay (90), Ladislav Šimon, Juraj Mojžiš, Viktor Timura, Igor Kovačovič, Dušan Hanák a Juraj Jakubisko (80).