Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Kultúra

Zvonica pri Bazilike sv. Marka v Benátkach sa zrútila pred 110 rokmi

Námestie sv. Marka v Benátkach počas tradičného karnevalu Foto: TASR/AP Photo

Obnova historickej zvonice, ktorú v minulosti navštívil i Galileo Galilei alebo Johann Wolfgang von Goethe, trvala 10 rokov.

Benátky/Bratislava 14. júna (TASR) – V talianskych Benátkach sa pred 110 rokmi 14. júla 1902 zrútila historická zvonica samostatne stojaca pni Bazilike svätého Marka na rovnomennom námestí. Jej obnova trvala 10 rokov. Nová zvonica bola uvedená do prevádzky 25. apríla 1912. V apríli tohto roku (2012) sa pri príležitosti stého výročia tejto udalosti konali v Benátkach veľké oslavy.

Výstavba pôvodnej veže sa začala veľmi dávno, ešte pred rokom 1000. Spočiatku vežu používali aj ako vojenskú pozorovateľňu, neskôr jej strecha pokrytá bronzovými plátmi odrážajúcimi slnečné lúče slúžila cez deň lodiam ako maják. Do dnešnej podoby bola adaptovaná v 16. storočí, keď ju poškodilo zemetrasenie. Potom zvonicu postihlo aj niekoľko požiarov, pri jednom z nich z nich v roku 1745 bolo aj niekoľko obetí na životoch.

Zvonica s piatimi zvonmi vysoká 99 metrov s tehlovým obložením červenej farby má pravouhlý pôdorys. Je vystavaná z kameňa, ihlanová strecha sa týči nad okolitými budovami a je viditeľná zďaleka aj s pozláteným archanjelom Gabrielom na vrchole. Toho pred 110 rokmi sa pri páde veže zahalilo obrovského mračno prachu.

Trhliny v murive veže sa začali objavovať niekoľko dní pred kolapsom. Jej sutiny dosiahli výšku susediaceho dóžovského paláca. Existuje viacero hypotéz, prečo veža padla. Mohlo to spôsobiť bagrovanie jedného z kanálov (Grande canal), aby sa ním mohli plaviť väčšie lode. Podľa ďalšej hypotézy bolo zrútenie veže dôsledok oslabenia muriva vplyvom dlhodobého pôsobenia seizmických otrasov.

V každom prípade Benátčania o zvonicu neprišli a turisti, ktorí sa dnes na jej vyhliadku dostanú výťahom, môžu obdivovať čarovné mesto na lagúne. V minulosti vežu navštívil napríklad Galileo Galilei alebo Goethe. Hovorí sa, že rímsky cisár Fridrich III. vystúpil v roku 1452 na vežu na koni.