< sekcia Magazín

Ako vyzerali doterajšie voľby do Európskeho parlamentu

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Prvé priame voľby do EP sa uskutočnili v júni 1979. Parlament nadobudol v priebehu rokov na základe postupných zmien v európskych zmluvách značné legislatívne a rozpočtové právomoci.

Bratislava 20. mája (TASR) - Túto sobotu (25. 5.) sa uskutočnia na Slovensku v poradí štvrté voľby do Európskeho parlamentu (EP). Je to jediný orgán Európskej únie (EÚ), ktorý si volia priamo občania. Voľby sa konajú každých päť rokov.

Prvé priame voľby do EP sa uskutočnili v júni 1979. Parlament nadobudol v priebehu rokov na základe postupných zmien v európskych zmluvách značné legislatívne a rozpočtové právomoci. EP má stále sídlo v Štrasburgu, ale rokovania poslancov sa uskutočňujú aj v Bruseli. Tretím sídlom je Luxemburg, kde sa nachádza sekretariát EP.

TASR prináša históriu doterajších volieb do Európskeho parlamentu.

Obdobie pred priamymi voľbami


1952 - vznik ESUO

Od vzniku Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) v roku 1952 bolo predchodcom Európskeho parlamentu Zhromaždenie ESUO. Tvorilo ho 78 zástupcov zo šiestich zakladajúcich krajín, teda z Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska, Belgicka a Luxemburska. Voľba zástupcov do Zhromaždenia ESUO nebola na rozdiel od súčasnosti priama, ale delegáti (zástupcovia krajín) boli do Zhromaždenia ESUO nominovaní z poslancov národných parlamentov. Po prvý raz sa zišli 10. septembra 1952 v Štrasburgu.

1958 - vznik EHS

Šesť štátov podpísalo 25. marca 1957 Rímske zmluvy, čím položili základy Európy tak, ako ju poznáme dnes. Účinnosť nadobudli 1. januára 1958. Tieto zmluvy sa označujú aj ako rodný list Európskej únie. Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko vytvorili v Ríme Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). Súčasne vzniklo Zhromaždenie európskych spoločenstiev. Jeho 142 členov nominovali národné parlamenty. Tak sa zrodil skutočný predchodca Európskeho parlamentu. Zhromaždenie európskych spoločenstiev sa premenovalo 30. marca 1962 na Európsky parlament.


Voľby pred vstupom SR do EÚ


7. - 10. júna 1979

Konali sa historicky prvé priame voľby do EP, ktoré boli zároveň prvými spoločnými európskymi voľbami. Obyvatelia deviatich krajín, teda Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Holandska, Belgicka, Dánska, Írska a Luxemburska si volili v priamych voľbách 410 poslancov. Priemerná volebná účasť dosiahla 62 percent. Prvé zasadanie parlamentu sa uskutočnilo v novej polkruhovej budove Európskeho paláca v Štrasburgu 17. júla 1979. Od tohto roku sa konajú voľby do EP každých päť rokov.

14. - 17. júna 1984

Druhé priame voľby do EP sa uskutočnili v desiatich členských krajinách EHS. Priemerná volebná účasť dosiahla 59 percent, keď bolo zvolených 434 poslancov EP.

15. - 18. júna 1989

V poradí tretie priame voľby do EP sa konali v 12 členských krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Celkovo bolo zvolených 518 europoslancov, pričom priemerná volebná účasť dosiahla 58,4 percenta.

9. - 12. júna 1994

Občania 12 členských krajín Európskej únie si zvolili 567 zástupcov do Európskeho parlamentu. Prvý raz sa mohlo aktívne aj pasívne volebné právo uplatniť v krajine pobytu. Priemerná volebná účasť dosiahla 56,7 percenta.

10. - 13. júna 1999

Obyvatelia 15 členských krajín EÚ si zvolili 626 poslancov nového EP. Volebná účasť dosiahla 49,5 percenta.


Voľby po vstupe SR do EÚ


10. - 13. júna 2004

Voľby do EP sa konali v 25 členských krajinách EÚ a po prvý raz sa na nich zúčastnilo aj Slovensko, ktoré si zvolilo 14 europoslancov. Priemerná volebná účasť v rámci Únie dosiahla 45,5 percenta, najnižšia bola na Slovensku (16,97 %). V novom EP zasadalo celkovo 732 poslancov.

4. - 7. júna 2009

Vo voľbách do EP dosiahla priemerná účasť občanov v rámci celej EÚ 43 percent. Slovensko zaznamenalo so 19,64 percentami opäť najnižšiu účasť spomedzi všetkých 27 členských štátov EÚ. V EP zasadlo 736 poslancov, z toho 13 zo Slovenska.

22. - 25. mája 2014

Občania 28 členských krajín EÚ si vo voľbách do EP zvolili 751 poslancov, 13 na Slovensku. Celková volebná účasť dosiahla v rámci EÚ 42,6 percenta. Slovensko sa umiestnilo na chvoste s rekordne nízkym počtom voličov 13,05 percenta. Išlo v histórii o prvé voľby, ktoré mali priamy vplyv na výber predsedu Európskej komisie – politické strany mohli totiž navrhnúť svojich kandidátov.

23. - 26. mája 2019

Voľby do EP sa budú na Slovensku konať v sobotu 25. mája. V prípade odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ by mal počet kresiel v EP klesnúť z terajších 751 na 705. Rozdiel, predstavujúci 46 kresiel, sa zmrazí pre prípad rozširovania EÚ a zostávajúcich 27 miest sa prerozdelí medzi 14 členských krajín, ktoré sú na základe súčasného rozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. Slovensko by tak malo získať o jedno kreslo viac, teda celkove by malo mať 14 kresiel europoslancov.