Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Krásy Slovenska pozývajú do stredoslovenského regiónu Horehronie

Cykloturisti z Prakoviec v okrese Gelnica počas dvojdňovej cyklotúry prechádzajú sedlom Besník pod Kráľovou hoľou v 1000-metrovej nadmorskej výške. Sedlo Besník tvorí hranicu rozvodia Hrona a Hnilca. Zároveň je hranicou medzi Nízkymi Tatrami, Slovenským rudohorím a Slovenským rajom. Sedlom prechádza dôležitá cesta spájajúca Horehronie, Spiš a Gemer. Pod sedlom je vybudovaný železničný tunel, ktorý sa kvôli prudkému stúpaniu točí oblúkom do špirály. Tesne pod sedlom pramení rieka Hron. Ilustračná snímka. Foto: TASR/Milan Kapusta

Obľúbený časopis opäť prináša zaujímavé témy.

Bratislava 13. marca (TASR) - Marcové a aprílové dvojčíslo popularizačného časopisu Krásy Slovenska na vstupných stranách prináša pod názvom „Svet je všelikde krásny“ rozhovor s filmovým režisérom a pedagógom Dušanom Trančíkom.

Nosným materiálom čísla sú turistické informácie o stredoslovenskom regióne Horehronie. V jednotlivých podkapitolách, ktorých autormi sú Martina Bocánová a Martin Priečko, je prezentovaná ľudová architektúra, ľudová výroba a ľudový odev, krása ľudových tradícií, dodnes ustálený „kolobeh života v rodine“, a tiež už vyše polstoročný festival – „Horehronské dni spevu a tanca“. Súčasťou tohto bloku sú aj samostatné články Jána Mičovského „Lesnícky skanzen“ o zachovanej a zachovalej kráse tohto prírodného priestoru vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu a Mikuláša Hubu „Návrat do prehistórie záchrany Čiernohorskej železničky“.

Do horehronského regiónu patrí aj obec Valaská, Ľupčiansky hrad, Bystrianska jaskyňa a iné prírodné a historické pozoruhodnosti kraja. Na ich návštevu pozýva Katarína Šuchová v článku „Farebná mozaika obce Valaská“.

„Jej veličenstvo Kráľova hoľa“ – to je názov popularizačného článku Karola Mizlu, v ktorom pozýva na jednu z našich kultových hôr – Kráľovu hoľu, a to v zimnom období.

Viacročná rubrika časopisu Túry do literatúry je tentoraz venovaná literárnym pamiatkam a pamätníkom v okolí Nitry a už po tretí raz aj literárnej prechádzke v meste. Autormi textov sú Jaroslav Rezník a Ján Bábik.

O prehistórii i súčasnom stave jedného z tatranských plies pod názvom „Veľké Biele pleso – pleso veľkých zmien“ informačno-popularizačný článok napísal Juraj Hreško. Popularizačný charakter má aj článok a kresba Richarda Wettera „Krahuľský vrch“, ktorý dominuje nad starobylým slovenským mestom – Kremnicou.

Autorom rozsiahlejšej historizujúcej eseje „Veľká vojna očami slovenského Švejka“ je Martin Konečný. Prináša v nej portrét málo známeho slovenského literáta Marina Činčuráka, pôvodom vojvodinského Slováka, ktorý sa usadil v novohradskom Ozdíne a prešiel mnohými frontami 1. svetovej vojny. Ako dôstojnícky sluha, tzv. „pucák“, vďaka čomu asi prežil, si viedol denník a zapisoval si v ňom každodenné zážitky z frontových operácií, vrátane hodnotiacich komentárov. Rukopis sa nedávno našiel v jeho pozostalosti a predstavuje nesmierne cenný dokument o živote slovenských vojakov v zákopoch 1. svetovej vojny. Rukopis vyšiel minulý rok aj knižne.

Informačný článok „EuroVelo na Slovensku“ o súčasnej sieti cyklistických ciest u nás, s dôrazom na trasy v okolí Dunaja, napísal Peter Klučka.

Literárny charakter má príspevok Viery Polákovej „Očarení scenériou“ o zimnom turistickom výstupe na Brestovú a Salatín i fejtónovo ladený článok Ivana Kňazeho „Hry zvierat na snehu“.

Medzi popularizačnými článkami v čísle ešte nájdeme príspevok Jána Mičovského „Príbeh Udavy“ a články Karola Mizlu „Košická krížová cesta“,  Danice Púrnej „Zimná ferrata“ o možnosti ľadového výstupu na Martinské hole a Kamila Hudáka „Zrúcanina hrádku Skároš“ v Slánskych vrchoch.

Texty v časopise sú už tradične sprevádzané farebnými dokumentárnymi fotografiami a v historizujúcich článkoch reprodukciami dobových fotografií a pohľadníc.