Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Objavitelia a zabijaci: Typológia hráčov a jej využitie v HR

Silvester Buček Foto: HR Development Academy

Prečo sa hráme hry? Lebo je to zábava, núka sa odpoveď. Lenže zábava znamená pre každého niečo iné.

Bratislava 22. februára (OTS) - Čo je tou motiváciou, ktorá nás prinúti riskovať zlomeninu pri futbale, prebdieť celú noc s prstami na klávesnici a myške, či niekoľko krát denne kontrolovať kravičky na farme? Táto otázka nie je samoúčelná. Pochopenie toho, čo majú ľudia na hrách radi je dôležité aj pre gamifikáciu procesov vo firmách.
Foto: HR Development Academy

Jednu z najklasickejších typológií hráčov vytvoril Richard Bartle. Tento britský výskumník v roku 1996 rozdelil hráčov jednej z prvých online hier do štyroch kategórií podľa toho, čo chcú v hre dosiahnuť. Sú to: Socializer, Achiever, Explorer a Killer. Tak ako pri väčšine podobných typológií je samozrejmé, že asi nikto nepatrí do žiadnej škatuľky stopercentne, ale pochopenie tendencií môže pomôcť s lepším dizajnom gamifikácie.
Socializera nezaujíma ani tak samotná hra, ktorú vníma hlavne ako ďalší prostriedok interakcie s ľudmi, ktorú zjavne obľubuje. Pozor ale – socializer nemusí byť typický excentrik, dokonca môže mať problém baviť sa s inými len tak. Práve hra pre neho tak môže byť dobrou zámienkou k nadviazaniu nových vzťahov. V každom prípade aby hra socializera zaujala, musí mať spoločenský rozmer. Socializer sa úplne nebráni súťaži, ale preferuje spoluprácu. Dobrým príkladom ako takémuto hráčovi hru spríjemniť je dať mu možnosť pomáhať tomu, kto chce niečo dosiahnuť v samotnej hre.
Achieveri sú druhou významnou skupinou, tentorkát naopak motivovanou snahou (spravidla férovo) vyhrávať. Pre väčšinu je totiž dôležitý pocit vlastného úspechu aj keď ich motivácia môže byť vonkajšia. Klasický achiever je súťaťaživý, ale nemá problém spolupracovať, ak to bude viesť k víťazstvu jeho tímu. Motivujú ho hlavne rozličné tabuľky v ktorých sa môže porovnávať, a tiež všelijaké bonusové odmeny, ktoré môžu kľudne mať len virtuálnu povahu. Achievera skrátka musí dostať šancu ukázať čo v ňom je. A každá maličkosť, v ktorej sa ukáže ako najlepší mu spraví radosť.
Foto: HR Development Academy

Predposlednou skupinou Bartlovej typológie sú Exploreri, ktorí chcú stále objavovať niečo nové. Radi sa prekvapiť nechajú, ale tiež chcú sami prekonávať prekážky. Lenže na rozdiel od achieverov ich nemotivuje pocit vlastného úspechu, ale poznanie, že za každou prekonanou prekážkou sa nachádza nová, zaujímavá výzva, ktorú bude môcť opäť spoznávať. Tento typ hráča je pomerne náročný, keďže sa vo veciach rád babre a ľahko tak odhalí dizajnové či iné chyby. Pokiaľ sa ich nedopustíte, tak už len stačí aby to celé pekne vyzeralo. A samozrejme pravideľne dopĺňať obsah. Ľahké, nie?
Nakoniec máme pre gamifikátorov najproblematickejšiu kategóriu a tou sú Killeri. Ich motiváciou je víťazstvo za každú cenu. V online hrách sa napríklad prejavujú tak, že so svojimi silnými postavami chodia na miesta, kde sa pohybujú slabší hráči a tam ich ľahko porážajú, aj keď za porazenie slabšieho hráča dostanú menej bodov. V porovnaní s achievermi im tak do značnej miery ide o víťazstvo aj za cenu rozbitia systému, a to ako v sociálnej rovine (príklad s online hrami), tak aj v rovine samotnej hry (cheatovanie, podvádzanie). Na druhej strane, netreba sa na killerov pozerať len negatívne, mnoho ich vlastností sa dá využiť. Majú ohromnú schopnosť “čítať systém” a hľadať v ňom chyby. Práve preto sa z neho môže pri dobrom smerovaní stať inovátor, ktorý posúva ďalej nie len hru, ale aj samotnú firmu. Najťažšie samozrejme je killera presvedčiť, že úspech firmy je aj jeho úspechom. Pri uvažovaní o tejto kategórii treba mať na pamäti hlavne to, že aj keď svojej extrémnej podobe tvoria len malé percento všetkých hráčov, ich schopnosť potenciálne rozbiť systém z nich robí dôležitú kategóriu, na ktorú pri gamifikovaní pre firmy treba brať obzvlášť ohľad.

Tento fakt, spolu s nepomerom v ostatných skupinách viedlo k určitým revíziám Bartlovho konceptu. Pre gamifikované procesy vo firmách sa začína ujímať komplexnejšia typológia Andrzeja Marczewskeho, ktorá okrem iného rieši aké typy killerov existujú a ako s nimi pracovať. Podrobnejšie si jeho článok z roku 2015 preberieme 8. marca na wrokshope HR Development Academy v Martinuse.

Zdroj: Silvester Buček, HR Development Academy, www.hrda.sk