< sekcia Magazín

UNIKÁTNE FOTO 1953-1955: Takto vznikal najdlhší tunel v Československu

Deň 21. február 1953 ostane pamätným dňom budovateľov Trate družby so Sovietskym zväzom. V tento deň o 11.54 hod slávnostne dokončili prerážku smerovej štóly takmer 4 km dlhého Bujanovského tunela. Podľa starého tunelárskeho zvyku privítali míneri na strane Rolovej ministra Šlechtu i ostatných hostí, ktorí sa spolu radovali z vykonaného diela. Foto: Archív TASR

Na výstavbe tunela sa podieľali viac ako tri tisíc ľudí, náklady presiahli vyše 370 miliónov Kčs. Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami.

Bratislava 21. februára (TASR) – Na východnom Slovensku pred 65 rokmi, v noci z 20. na 21. februára 1953 prerazili najdlhší dvojkoľajný tunel v Československu, ktorý dostal názov Bujanovský tunel. Je súčasťou železničnej trate Margecany – Kysak, ktorá tvorila dôležitú súčasť niekdajšej Trate družby zo Žiliny až po Čiernu nad Tisou.

Výstavba Bujanovského tunela sa začala v októbri 1950, v septembri 1955 bol napojený na novú železničnú trať Margecany – Kysak. Na jeho výstavbe sa podieľalo viac ako tri tisíc ľudí, náklady presiahli vyše 370 miliónov Kčs. Celková dĺžka tunela je 3410,7 metrov (m).

Bujanovskí tunelári v týchto dňoch razia posledné metre smerovej štóly takmer 4-kilometrového tunela. Raziči v smerovej štóle z oboch strán tunela nasadili čo najväčšie úsilie o to, aby tunel prerazili do polovice februára. Svedčí o tom 124.2 percentné splnenie januárového plánu v smerovej štóle zo strany Ružína. Kým napríklad minulého roku dosahovali 2 najviac 3 cykly denne, v januári dosiahli 3-4 cykly v značne tvrdej hornine. Raziči štóly zvyšovali výkony aj v jednotlivých januárových dekádach. V II. dekáde dosiahli postup 36.2 bežného metra a v III. dekáde vyrazili až 46.6 m štóly. Najväčší postup dosiahli 30. januára,keď vyrazili za deň 6.30 m a spolu s razičmi štóly z Rolovej dosiahli denný postup 11.7 m. Do smerovej štóly zaviedli telefón, aby sa mohli dohovoriť obe strany tunela, najmä keď idú striedať. 30. januára 19530
Foto: Archív TASR


Dvojkoľajný tunel začali budovať Československé stavebné závody, národný podnik (n.p.) závod Baraba Praha. Po roku (október 1951) im bola stavba pre nedostatok pracovníkov i výrobných prostriedkov, pomalý postup projektových a stavebných prác odňatá a pridelená n.p. Trať družby v Košiciach. Práce začali potom napredovať aj pre inovatívny prístup pri prerážaní, ktorý vyvinuli baníci zo stredočeského mesta Příbram a ktorý sa rozhodli vyskúšať aj pri prácach v tuneli. Dovtedy denne vyrazených 5,6 bežného metra (bm) vystriedalo v krátkej dobe 10,10 bm pri prierezovej ploche štôlne 8,30 m2. To boli výkony, ktoré sa v tých rokoch nedosahovali ani v zahraničí pri lepšom technickom vybavení v najväčších tuneloch.

Čata Štefana Šuňoga s pripravenými vŕtačkami čaká na povel - čaká na spustenie kohútika na potrubí, ktorým prichádza vzduch pre ich vŕtačky. 30. januára 1953.
Foto: Archív TASR


Od stredy 4. februára 1953 zostalo preraziť už len 126 m štóly. Ing. Fajmon informuje o tom mínerov, ktorí nastupujú na smenu
Foto: Archív TASR


Pôvodný plán ešte v roku 1950 hovoril o tom, že tunel bude prerazený za dva a pol roka. Harmonogram prác sa niekoľkokrát menil, pretože na stavbe okrem iných vecí chýbalo aj základné materiálové zabezpečenie ako napríklad lampy, vrtáková oceľ, káble a pod. Posledná prerážka na smerovej štôlni sa uskutočnila 21. februára 1953 a bol pri nej prítomný aj vtedajší minister stavebného priemyslu Československej republiky (ČSR) Emanuel Šlechta.

Čata Štefana Šuňoga s pripravenými vŕtačkami čaká na povel. 30. januára 1953.
Foto: Archív TASR


Po prechode celým tunelom slávnostných hostí očakávali na rolovskej strane pionieri, ktorí zaspievali piesne o bujanovských tunelároch. 21. februára 1953.
Foto: Archív TASR


V utorok 13. septembra 1955 slávnostne otvorili premávku na novom úseku Trati družby medzi Kysakom a Margecanmi. Bol to posledný najťažší úsek, kde budovatelia trate družby museli vynaložiť najviac úsilia, vylomiť, vykopať a presunúť milióny kubíkov zeminy a v dĺžke tri a pol kilometra a vybudovali tu mohutný Bujanovský tunel, najväčší v Strednej Európe. Krásnym dielom je aj Ružínsky viadukt, ktorý taktiež nemá páru. Najzaujímavejším na tomto úseku Trate družby je to, že rýchliky skrátia cestu z Kysaku do Margecian o 15 minút a osobné vlaky až o pol hodiny. Nákladné vlaky skrátia cestu na tomto úseku dokonca o 1-2 hodiny.
Foto: Archív TASR


Výška nadložia tunela je 330 m. V tesnej blízkosti tunela sa nachádza starý jednokoľajový tunel, ktorý bol v prevádzke od roku 1872, keď sa začala prevádzka na košicko-bohunínskej trati až do Sliezska. Celý tunel má 425 tunelových pásov, 105 bezpečnostných výklenkov a 3 malé komory.

Osobitný vlak, ktorý posledný prešiel starou traťou z Margecian do Kysaku a prvý vstúpil s cestujúcimi a slávnostnými hosťami na novú koľaj. 14. septembra 1955.
Foto: Archív TASR

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.