< sekcia Magazín

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Trať Tatranská Lomnica - Starý Smokovec

Železničná stanica Stará Lesná. Foto: Vovlaku.sk

Vovlaku.sk vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu.

Bratislava 12. februára (Vovlaku.sk) – Postupne vám ukazujeme všetky používané a, tak ako je to v tomto prípade, aj nevyužívané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes pôjdeme po trati ŽSR Tatranských elektrických železníc 184 naspäť od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča ZSSK.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.


Príjemnú cestu vlakom!



Pre lepšiu orientáciu na stránke

V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Tatranskou Lomnicou a Starým Smokovcom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty- Železničná stanica Tatranská Lomnica


Železničná stanica Tatranská Lomnica.
Foto: Vovlaku.sk


Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK

Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.


Údaje o vlaku a trati

Jazda v elektrickej jednotke 425.95 (postavenej na báze jednotky Stadler GTW 2/6) TEŽ Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

O trati

Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso (29,110 km, trať ŽSR 183) a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica (5,950 km, trať ŽSR 184).

Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a roku 1907 bola dostavaná. Pre technické problémy bola otvorená až 17. decembra 1908. (Otvoril ju gróf Aehrenthal.) Nahradila tzv. tatranský trolejbus (omnibus), ktorý tam premával v rokoch 1904 – 1905.

Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec – Štrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912.

Od roku 1949 bola v správe Československých štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe Železníc Slovenskej republiky. V rokoch 1965 – 1969 bola rekonštruovaná a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu.
Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.95 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.95 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.
Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.

Číslo trate: ŽSR - 183
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Tatranská Lomnica - Starý Smokovec
Otvorenie trate: 16. 12. 1911
Rozchod: 1 000 mm
Elektrifikácia: 1,5 kV =


Z histórie

Vďaka výstavbe prvých železničných tratí na Slovensku v druhej polovici 19. storočia (Košicko-bohumínska železnica v roku 1871 a trať z Popradu do Kežmarku 25. júla 1892) začali byť Vysoké Tatry dostupnejšie a začala sa tu rozvíjať turistika. V roku 1896 bola sprevádzkovaná ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Spojenie zabezpečovali konské záprahy a omnibusy, v rokoch 1904až 1906 dokonca trolejbusy. Tie sa však ukázali ako nevyhovujúce, a tak sa podnikatelia Matejka a Krieger rozhodli vybudovať železničnú trať, ktorá by spojila Poprad a Starý Smokovec. Rozchod koľají mal byť 1000 mm, trať mala byť elektrifikovaná a vlaky mali jazdiť pod napätím 550 V.

Trať sa začala stavať v roku 1906, vo februári 1908 bola v podstate dokončená. Ako oficiálny termín otvorenia bol stanovený 1. júl1908. Ten sa však nakoniec ukázal ako veľmi nereálny, vzhľadom na to, že kráľovské ministerstvo obchodu ju odmietlo sprevádzkovať z dôvodu niektorých nevyhovujúcich technických parametrov.
Nakoniec sa začalo jazdiť na trati Poprad-Tatry – Starý Smokovec s dĺžkou 13,6 km od 20. decembra 1908.
O tri roky neskôr sa jazdilo aj na trati z Tatranskej Lomnice cez Starý Smokovec do Tatranskej Polianky, a to od 16. decembra 1911. Na poslednom, najnáročnejšom úseku na Štrbské Pleso sa začala premávka od 13. augusta 1912. V prevádzke boli okrem osobných aj nákladné vozne na prepravu uhlia, tehál, cementu a iného nákladu. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské Pleso – Liptovský Hrádok, tieto návrhy však ukončila prvá svetová vojna.

Na prelome desiatych a dvadsiatych rokov sa zmenil majiteľ, dovtedy spoločnost prevádzkujúcu železnicu vlastnila anglo-maďarská banka Aegisz so sídlom v Budapešti, následne prebehla reforma vedenia a jeho zjednodušenie. Vďaka snehovým pluhom sa mohlo jazdiť od prelomu rokov 1923 a 1924 aj v zime.
Až do roku 1928 používali hnacie vozidlá lýrové zberače, ktoré neskôr nahradili pantografické. V 30. rokoch sa objavili prvé vlaky vyrobené v ČSR.

V roku 1948 sa celá prevádzka znárodnila, ďalších vyše 40 rokov (1950 a 1992) bola v správe ČSD, od roku 1992 ju spravujú Železnice Slovenskej republiky.

V 50. rokoch sa postupne začali dodávať nové vozidlá M 49.0, tie sa však neosvedčili, a tak ich v 60. rokoch nahradili trojdielne súpravy nového radu EMU 89.0 (v súčasnosti označovaného ako 420.95). Išlo o vlaky československej výroby z ČKD, dodávané boli až do roku 1970. Pri ich vývoji sa použili niektoré skúsenosti z výroby električiek typu Tatra T2 a Tatra T3.

Medzi rokmi 1965 a 1969 prebehla k majstrovstvám sveta v lyžovaní rekonštrukcia, po roku 1970 už slúžila železnica výlučne osobnej doprave. O ďalších 15 rokov neskôr pribudli ešte dva rušne, vyrobené v sovietskej Kaluge. Posledné zmeny vo vozovom parku sa uskutočnili na prelome tisícročia, podľa tendra, ktorý v roku 1995 vyhralo konzorcium Stadler-Adtranz sú teraz vlaky EMU 420.95 z 60. rokov vymieňané za nové radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Dnes sú TEŽ napájané napätím 1500 V.

Vozidlový park

Súčasný vozidlový park:
Stadler GTW 2/6- počet vozidiel 15

Vozidlový park tvoria aj historické a pracovné vozidlá:
• Prívesný vozeň Ganz #12
• Prívesný vozeň Ganz #16
• Motorový vozeň vozeň Ganz #22, prezýva sa Kométa
• Motorový vozeň Ringhoffer #7
• Nákladný vozeň #35
• Motorový vozeň Tatra M 49.0
• Prívesný vozeň Tatra Calm/u
• Dve jednotky Tatra - ČKD EMU 89.0

Stanice a zastávky na trati

Tatranská Lomnica
• Stará Lesná
• Tatranská Lesná
• Horný Smokovec
• Pekná Vyhliadka
Starý Smokovec

Koniec cesty– Železničná stanica Starý Smokovec


Železničná stanica Starý Smokovec.
Foto: Vovlaku.sk

Zaujímavosti


Starý Smokovec
Starý Smokovec (nem. Altschmecks, maď. Ótátrafüred) je najstaršia tatranská osada a administratívne centrum Vysokých Tatier.

Sídli tu mestský úrad, sú tu hotely, požičovne, cestovné kancelárie. Je situovaná na križovatke Cesty slobody s cestou II/534 od Popradu, medzi Novým Smokovcom a Horným Smokovcom. Spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Plesom patrí medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu.

Konské povozy dopravovali do Starého Smokovca rozličný tovar.
Foto: wikipedia.org


Sprístupnenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 znamenalo ďalší rozvoj Tatier. V posledných rokoch 19. stor. bolo v osade 23 budov s 300 lôžkami v 214 izbách. Najlepšie bol vybavený hotel Scepusia, no v 60. rokoch 20. storočia ho zbúrali.

Bývalý hotel Scepusia (Spiš) s meteorologickou stanicou vyrobenou v železiarňach v Diós Györi, ktorá v týchto miestach stojí dodnes.
Foto: wikipedia.org


Kúpeľných hostí prepravovali z Popradu do Smokovca kočiarmi. Cesta trvala približne 70 minút a taxa bola 3,60 zl. V roku 1904 otvorili prvý tatranský veľkohotel Grand. Po pokusoch o nasadenie cestných trolejbusov (v roku 1904) spojili v roku 1908 Poprad so Smokovcom elektrickou železnicou, ktorú v roku 1911 predĺžili do Tatranskej Lomnice a v roku 1912 na Štrbské Pleso. Dňa 21. decembra 1908 dali do prevádzky pozemnú lanovku na Hrebienok. Lanovka bola dlhá 2019 metrov a prekonávala výškový rozdiel 254 metrov. Po prvej svetovej vojne vyrástol Hoepfnerov dom (dnešný hotel Smokovec).

Priekopnícky elektrobus z Popradu do Starého Smokovca – rok 1904.
Foto: wikipedia.org


Dopravné spojenie Popradu so Starým Smokovcom dlhé roky vykonávali po nepohodlnej ceste konské záprahy. Starý Smokovec mal so Štrbským Plesom spojenie po ceste vedúcej podhorím cez Poprad a Štôlu. Iniciatívou Uhorského karpatského spolku bol v roku 1877 vybudovaný peší chodník medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom. V roku 1884 bol rozšírený na dva metre širokú jazdeckú cestu a v rokoch 1886 – 1889 na vozovku širokú 4 metre. Súčasne bola vybudovaná cesta medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. Úsek na západ nazvali Klotildina cesta a na východ cesta Márie Terézie. Krátko po prestavbe boli transverzálne cesty upravené na autocesty (Štrba – Štrbské Pleso, Lučivná – Vyšné Hágy, Poprad – Starý Smokovec, Veľká Lomnica – Tatranská Lomnica, Spišská Belá – Tatranská Kotlina). Prvé auto prišlo do Starého Smokovca v roku 1900. Podnikavý popradský občan Daniel Krieger dal 1. júna 1904 do prevádzky elektrický trolejbus z Popradu do Starého Smokovca. Po neúspešnom experimentovaní o rok elektrobus odstavili.

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net