< sekcia Magazín

Židovský Pesach sa začne na kresťanský Veľký piatok po západe slnka

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Pesach trvá osem dní, slávia sa prvé a posledné dva dni, ostatné medzi nimi sú polosviatky.

Bratislava/Jeruzalem 19. apríla (TASR) - Pamiatku oslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva pripomína jeden z najvýznamnejších židovských sviatkov - Pesach, židovská Veľká noc. V tomto roku pripadá na 15. - 22. nisana (20. - 27. apríla). Sláviť sa začne - podobne ako všetky židovské sviatky - už v predchádzajúci deň po západe slnka, teda 19. apríla. V roku 2019 je ten deň piatok, pre kresťanov Veľký piatok. Pesach trvá osem dní, slávia sa prvé a posledné dva dni, ostatné medzi nimi sú polosviatky.

Židia na celom svete - aj na Slovensku - si počas Pesachu pripomínajú udalosti z najstarších dejín zaznamenané v tóre. Je to najmä ťažká práca počas otroctva v starovekom Egypte, útlak a pokus o zničenie židovského národa zo strany faraóna. Keďže sa faraón zdráhal prepustiť izraelských otrokov, Hospodin potrestal egyptskú krajinu pohromami, ktoré sú známe ako desať egyptských rán. Posledná z nich, po ktorej sa faraón rozhodol Židov prepustiť, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov. Na to, aby anjel smrti, ktorý prešiel počas noci celou krajinou, rozpoznal židovské domy, Hospodin prikázal Židom označiť rámy a prahy ich dverí krvou baránka. Anjel smrti obchádzal takto označené domy bez toho, aby niekoho usmrtil. Od toho je odvodené pomenovanie sviatku Pesach, pretože to slovo znamená obchádzanie či obídenie.

Počas Pesachu sa v židovských domácnostiach nesmie nachádzať nič kysnuté. Keďže Židia nemali dosť času pripraviť sa na cestu a dať vykysnúť cesto na chlieb, nazýva sa Pesach aj sviatok nekvaseného chleba, macesu. Domácnosti sa pred týmito sviatkami dôkladne čistia od zvyškov pečiva a podobných jedál.

V piatok večer na začiatok Pesachu sa v židovských rodinách koná slávnostná večera všetkých členov domácnosti, nazývaná seder alebo sederová večera. Na slávnostnom stole podľa tradície nechýbajú jedlá pripomínajúce egyptské otroctvo. Je to nekysnutý chlieb maces, pečené mäso - jahňacina alebo kuracina, pohár so slanou vodou a horké byliny ako symbol sĺz a horkosti utrpenia v otroctve. Jedáva sa tiež pokrm nazývaný charoset - zmes roztlčených mandlí, orechov a jabĺk zaliata vínom.

Červená farba charosetu je spomienkou na tehly, ktoré Židia museli vyrábať počas otroctva v Egypte. Predpísanou súčasťou sederovej večere je aspoň jedno na tvrdo uvarené vajce. Tenká škrupina vajec pripomína krehkosť ľudského osudu. Okrem toho je vajce symbolom plodnosti. Víno sa počas slávnostnej večere pije na znak radosti z vyslobodenia.

Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami Mesiaca. Preto nielen Pesach, ale i ostatné židovské sviatky pripadajú každý rok na iný dátum bežného kalendára.