< sekcia

Analytička: Summit v Sofii nebol ani prelomový, ani inovatívny

Lídri pózujú počas spoločnej fotografie v rámci stretnutia EPP pred začiatkom summitu EÚ - Západný Balkán v Sofii 16. mája 2018. Summit v Sofii bol o digitalizácii, Iráne a USA aj o západnom Balkáne. Foto: TASR/AP

Deklarácia podľa nej potvrdzuje európske odhodlanie v rozširovaní smerom na Balkán a ďalšiu spoluprácu v rôznych oblastiach. Nespomína sa však záväzok, že šestica krajín bude súčasťou bloku.

Sofia/Bratislava 17. mája (TASR) - Signály západnému Balkánu už Európska únia poslala neraz, a to v najrozličnejších formách. Summit preto v tomto smere nebol ani prelomový, ani inovatívny. Pre TASR to uviedla analytička portálu euractiv.sk Lucia Yar.

"Potvrdzovanie záväzkov sa však už medzi Úniou a šesticou krajín stalo vítaným diplomatickým pravidlom. Vzájomné potľapkávanie sa po ramenách je aspoň minimálne cenené," konštatovala.

Deklarácia zo Sofie podľa nej potvrdzuje európske odhodlanie v rozširovaní smerom na Balkán a ďalšiu spoluprácu v oblastiach ako regionálny rozvoj, kultúra a školstvo. Nespomína sa ale jasný záväzok, že šestica krajín naozaj bude súčasťou bloku, keďže členské krajiny Únie stále ostávajú v otázke rozširovania nejednotné.

"Bulharské predsedníctvo postavilo spoluprácu s balkánskymi ašpirantami na členstvo v Únii na piedestál a v júli, keď štafetu preberie Rakúsko, sa očakáva podobný entuziazmus. No hoci Európska komisia a jej predseda už Čiernej Hore aj Srbsku – počas bulharského predsedníctva - ponúkli aj konkrétne termíny ich vstupu do Únie, rok 2025, podľa mnohých európskych politikov, ale aj analytikov to nie je najsprávnejší prístup," zdôraznila.

Domnieva sa, že na jednej strane sa v dôsledku situácie v oboch krajinách môže termín meniť vinou ktorejkoľvek zo zúčastnených strán, a na druhej strane by nesplnenie európskeho záväzku mohlo následne frustrovať miestne vlády aj obyvateľstvo a znižovať tak vôľu do bloku skutočne vstúpiť. "Táto skepsa (napr. Francúzska, Belgicka, Holandska, či Španielska) sa odrazila aj v sofijskej nešpecifickej deklarácii," uzavrela analytička.

Štvrtkový summit v Sofii bol prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v Solúne v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku", rozšírenia EÚ o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.

(osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová)

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.