Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia

Hartmannová ICTY vytvára právne dedičstvo, ktoré vyhovuje mocnostiam

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu - ICTY. Foto: TASR/AP

ICTY sa podľa Florence Hartmannovej, hovorkyne tribunálu z čias hlavnej žalobkyne Carly del Ponte, nepodarilo ani podporiť obnovenie dôvery v bývalej Juhoslávii - nie však vlastnou vinou.

Haag 27. mája (TASR) - Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) žiaľ upustil od svojej úlohy a prioritne sa zaoberá "vytváraním právneho dedičstva, ktoré vyhovuje veľkým mocnostiam", uviedla v rozhovore pre agentúru Tanjug Florence Hartmannová, hovorkyňa tribunálu z čias hlavnej žalobkyne Carly del Ponte.

Hartmannová vyslovila ostrú kritiku v súvislosti s konečnými oslobodzujúcimi rozsudkami nad chorvátskym generálom Antem Gotovinom a srbským generálom Momčilom Perišičom.

Gotovinu oslobodil odvolací senát ICTY v novembri 2012 od všetkých obvinení napriek tomu, že ho v apríli prvostupňový súd uznal vinným z prenasledovania, deportácií, neľudského zaobchádzania, vraždy a lúpeže súkromného majetku, ako aj pustošenia miest a dedín počas operácie Búrka z roku 1995.

Bývalého náčelníka generálneho štábu juhoslovanskej armády Momčila Perišiča oslobodil odvolací senát od obvinení z vojnových zločinov vo februári tohto roka.

Verdikty nad Gotovinom a Perišičom podľa Hartmannovej svedčia o tom, že odvolací senát vytvoril "právny precedens, ktorý v budúcnosti značne sťaží alebo priam znemožní trestné stíhanie vojenských veliteľov," cituje Tanjug.

"To poukazuje na to, že sa súd v poslednej fáze svojho fungovania opäť dostal pod ostrú kontrolu politiky," uviedla bývalá hovorkyňa tribunálu.

ICTY sa podľa Hartmannovej nepodarilo ani podporiť obnovenie dôvery v bývalej Juhoslávii - nie však vlastnou vinou, ale preto, že v krajinách regiónu "ešte zaostáva vôľa" priznať si vlastné zločiny a úprimne sa postavili zoči-voči minulosti.

"Haagsky tribunál však v každom prípade prispel k tomu, aby boli vojny na území bývalej Juhoslávie najdokumentovanejšími v histórii vedenia vojny," uviedla Hartmannová.

"Princíp trestnosti za vojnové zločiny by sa v bývalej Juhoslávii vôbec neuplatňoval, nebyť haagskeho tribunálu. Súd týmto prispel aj k spravodlivosti pre obete, aj keď trestne stíhal iba 'hŕstku vyvolených' strojcov, zadávateľov či podnecovateľov týchto zločinov, ako aj ich spolupáchateľov. Súd tiež nastolil princíp zodpovednosti, ktorý bol dovtedy pre balkánskych pánov vojny a bojovníkov neznámy," podotkla.

Zároveň vyjadrila názor, že "bez ohľadu na to, čo ICTY dosiahol počas uplynulých dvoch desaťročí, v poslednej fáze svojej práce, žiaľ, od svojej úlohy upustil".

"Pátranie po pravde a spravodlivosti a presadzovanie princípu trestnosti za vojnové zločiny sú v tejto záverečnej fáze zanedbávané v prospech nových cieľov, ktoré vôbec neboli v základnom mandáte súdu," uzavrela Hartmannová.

Ako dodala, "menšina" medzi sudcami tribunálu považuje právne teórie z konečného rozsudku nad Gotovinom a ďalším chorvátskym generálom Mladenom Markačom za "groteskné" a "protirečiace každému ponímaniu spravodlivosti".

"Pred ukončením svojej činnosti súd fakticky vyniesol verdikty, ktoré budú brániť procesu postavenia sa zoči-voči svojej minulosti v Srbsku a rovnako aj v chorvátskej administratíve i verejnosti," uzavrela Hartmannová.