Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia

Španielsko oficiálne požiadalo o finančnú pomoc pre banky

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Podľa auditu španielske banky potrebujú dodatočný kapitál vo výške 62 miliárd eur.

Madrid 25. júna (TASR) - Španielsko oficiálne požiadalo krajiny eurozóny o finančnú pomoc, ktorú použije na konsolidáciu domácich bánk.

Dnes to povedal španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos pre španielsku tlačovú agentúru EFE. L. de Guindos podľa EFE zaslal list so žiadosťou šéfovi Euroskupiny Jeanovi-Claudovi Junckerovi.

List síce obsahuje oficiálnu žiadosť o finančnú pomoc, ale neuvádzajú sa v ňom detaily týkajúce sa úveru, ako sú jeho výška, úroky a splatnosť. Podmienky úveru sa ešte len musia vyrokovať s krajinami eurozóny.

Podľa auditu španielske banky potrebujú dodatočný kapitál vo výške 62 miliárd eur. Krajiny eurozóny prisľúbili Madridu na sanáciu bánk úver vo výške až 100 miliárd eur.


O. REHN: Detaily úveru pre španielske banky by mohli byť otázkou pár týždňov

Foto: TASR/AP
Dohoda eurozóny a Španielska o detailoch úveru na rekapitalizáciu španielskych bánk by sa mohla uzatvoriť v priebehu pár týždňov. Povedal to dnes komisár Európskej únie pre menové a hospodárske záležitosti Olli Rehn.

Španielsko dnes oficiálne požiadalo eurozónu o poskytnutie záchranného úveru. Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos poslal predsedovi Euroskupiny Jeanovi-Claudovi Junckerovi list s oficiálnou žiadosťou o pomoc, zatiaľ bez podrobností, ktoré sa uzatvoria neskôr. Minister verí, že predbežnú dohodu o podmienkach uzatvoria 9. júla na ďalšom zasadnutí Euroskupiny.

"Som presvedčený, že dohodu by sme mohli uzatvoriť do niekoľkých týždňov," povedal Rehn s tým, že podmienkou poskytnutia finančnej pomoci bude reforma bánk a celého sektora.

Na základe žiadosti v liste by pomoc mali španielske banky čerpať predbežne cez španielsky fond na záchranu bánk FROB, s čím ale napríklad Medzinárodný menový fond (MMF) nesúhlasí. Podľa jeho šéfky Christine Lagardeovej by pomoc mali dostať priamo banky, aby sa nenavyšoval dlh krajiny.

Naopak, najsilnejšia ekonomika eurozóny Nemecko trvá na tom, aby sa dodržiavali súčasné pravidlá, ktoré umožňujú poskytnutie pomoci len vláde, pričom tá bude zodpovedná za jej splatenie. Niektorí investori sa však obávajú, že banky by nemuseli vláde úvery splatiť, čo by potom štát donútilo splácať ich na vlastné náklady a posunulo ho bližšie k osudu Grécka, Írska a Portugalska. Tie museli požiadať o pomoc pre svoje ekonomiky ako celok.

Podľa ministra zahraničných vecí Josého Manuela Garcíu-Margalla sa však o tomto probléme ešte stále nerozhodlo. "Otázka poskytnutia financií vláde alebo priamo bankám je stále otvorená," povedal García-Margallo.