< sekcia

M. SÝKORA: V tejto zostave sa delegáti ZMOS stretnú na sneme naposledy

Michal Sýkora v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Akceptovali sme potrebu zvýšiť učiteľom platy o šesť percent. Ale potom prišla požiadavka, že má ísť o šesť percent od septembra a o ďalších šesť od nového roku, povedal predseda ZMOS M. Sýkora.

Bratislava 17. mája (Teraz.sk) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) čaká 23. a 24. mája v poradí 29. snem, posledný pred jesennými komunálnymi voľbami. „Je to chvíľa, kedy sa v tejto zostave stretneme na sneme naposledy, nie každý bude v jesenných komunálnych voľbách opäť kandidovať a nie každý bude opäť zvolený. Väčšinou sa po voľbách obmení okolo 30 percent delegátov. Snem o rok už bude v pozmenenej zostave, vtedy budeme voliť na dobu štyroch rokov aj nového predsedu ZMOS,“ povedal v TABLET.TV predseda združenia a starosta Štrby Michal Sýkora.

„Každoročne sa pred konaním snemu stretávame s premiérom a členmi vlády. Vždy podľa toho, aké sú otvorené témy. Pán Pellegrini deklaroval, že nadväzuje na spoluprácu, ktorú sme mali s vládou Roberta Fica,“ uviedol Sýkora. Dodal, že ZMOS reprezentuje 96 percent samosprávy a je preto pre vládu relevantným partnerom.

„Riešili sme novelu stavebného zákona, máme k nej výhrady, sociálnu oblasť, všetky oblasti, ktoré sme si chceli dopovedať. A býva dobrým zvykom, že predseda vlády býva prítomný na sneme, zatiaľ na každom sneme bol. Tento rok by mal byť prítomný prezident, predseda Národnej rady SR, premiér a aj predsedníčka Ústavného súdu SR,“ poznamenal Sýkora.



Prioritou ZMOS je podľa neho obhajovať oprávnené záujmy miest a obcí. „Nesnažíme sa s vládami bojovať, ale mať s nimi partnerský dialóg. Niekedy sa stane, že sa čudujeme, lebo sme sa dohodli, ale v parlamente sa to nakoniec prekrúti. Máme zastúpenie v tripartite, aj hospodárskej rade vlády, takže veľa vecí vieme vopred vychytať, ale nie všetko sa nám podarí,“ vysvetľuje Sýkora.


Chodníky



Za problém považuje najmä nepriame novely, keď sa zákon zmení novelizáciou obsahovo úplne inej normy. Pre združenie je v takom prípade väčší problém identifikovať včas prípadný problém. V iných prípadoch samosprávy aj získajú súhlas s riešením, napokon sa to však vyvinie inak.

„Napríklad parlament schválil, že sa máme starať o všetky chodníky v mestách a obciach. Veď to predstavuje značné finančné náklady, ľudí, mechanizmy, plus nám pribudla zodpovednosť. To určite nie je správne rozhodnutie v prospech samosprávy,“ konštatuje Sýkora.

ZMOS sa teraz bude snažiť o dodatočnú úpravu schválenej normy. „Ozvali sme sa, napísal som list a oslovil všetkých 150 poslancov. Bolo deklarované, že sa voči mestám a obciam neprijme žiadna novela, ktorá bude mať dopad na naše finančné prostriedky. Máme ich len jedny. Ak ich dáme na zvýšenie platov učiteľov, nemôžu od nás zároveň chcieť, aby sme mali aj na chodníky,“ tvrdí Sýkora. „A všetky ďalšie legislatívne normy, ktoré poslanci poschvaľujú. Vždy má byť vypočítaný dopad na štátny rozpočet a dopad na obecné rozpočty. Takýto dopad vypočítaný nebol,“ zdôraznil.

Samosprávy dostali na starosti aj chodníky, ktoré sú v súkromnom vlastníctve. Podľa Sýkoru to však hrozí právnymi spormi a ďalšie môžu vyplynúť z novej zodpovednosti miest a obcí. „Čo ak sa niekomu niečo stane, šmykne sa v zime? Nie je to jednoduchá kompetencia. Ťažko sa uchopí len tak, že starajte sa teraz o to vy. Bolo by dobre, keby sa zákon zmenil a vytvoril sa kompromis. Niečo zvládnuť môžeme, ale nie všetko,“ obhajuje Sýkora pozíciu samospráv.


Školstvo


Podľa Sýkoru je dôležité, aby samosprávam ostali originálne kompetencie v oblasti školstva, v prípade zvyšovania platov učiteľov však treba brať do úvahy aj pozíciu miest a obcí. „Už v diskusii odborári navrhli, že treba zoštátniť originálne kompetencie v školstve. Prečo? To niekto, kto sídli na okrese alebo na kraji vie lepšie, či treba v obci škôlku? A ako si to vie skontrolovať z tej diaľky? My sme medzi ľuďmi a vieme veci riešiť. Nech o kompetenciách rozhodujú ľudia, ktorí k nim majú najbližšie a to sú volení predstavitelia miest a obcí,“ uviedol Sýkora.

Hoci sa pôvodne uvažovalo o štvorpercentnom zvýšení učiteľských platov raz ročne, samosprávy podľa Sýkoru akceptovali aj nárast na šesť percent a zmenu termínu navyšovania. Ďalšie požiadavky však už akceptovať nebudú. „Pani ministerka pozná naše postoje. S odborármi už nerokujeme, lebo ak sa raz dohodneme, tak má platiť chlapské slovo. Nemôže potom druhá strana meniť svoje postoje,“ vysvetľuje Sýkora.

„Povedali sme, že akceptujeme potrebu zvýšiť učiteľom platy o šesť percent. Rokuje sa o tom vždy pri kolektívnom vyjednávaní. Teda, že budeme po dva roky podporovať zvýšenie o šesť percent medziročne. V minulosti to bývali štyri percentá. Ale potom prišla požiadavka, že má ísť o šesť percent od septembra a o ďalších šesť od nového roku. Lenže s tým nesúhlasíme, to už je dvanásť,“ dodáva.

Pre obce a mestá podľa neho nebolo jednoduché splniť už požiadavku, aby sa zvýšenie plánované na nový rok presunulo skôr, už na začiatok školského roku v septembri. „Chceli od nás, aby sa výška platov menila už v septembri a nie až v januári. A my sme už mali v mestách a obciach poschvaľované rozpočty. Zvolal som mimoriadnu radu, vysvetlil som, že chcú prejsť na systém „september – september“ a navrhol som, aby sme urobili ústupok, aj keď nám to narobí problémy. Som rád, že kolegovia to urobili a zvýšenie bolo od septembra,“ tvrdí predseda ZMOS.

„Ale aj tento rok bude od septembra a nie znovu od nového roku. Nebudeme robiť čarodejníkov a zvyšovať dvakrát do roka. Kto zvýši platy našim ľuďom, kto zvýši platy pracovníkom v sociálnej oblasti? Problém je v tom, že vy máte iba jedny finančné prostriedky. A keď vám z nich niekto odkrojí jedným, druhým, tretím zákonom, tak ešte povedia, že máme dosť peňazí. Nemáme. Najmä nie malé dediny,“ zdôraznil.


Ciele ZMOS


Dnes podľa Sýkoru potrebuje ZMOS uchrániť pomer v delení daní medzi samosprávy, VÚC a štát, kde majú aktuálne obce a mestá 70 - percentný podiel. A tiež dosiahnuť, aby sa kompetencie samospráv nezoštátňovali.

„Keď sme preberali kompetencie, robila sa reforma verejnej správy, bolo to v balíku. Vtedy na nás prešli aj materské školy, základné umelecké školy, školské družiny... Vtedy prešlo aj stavebné konanie. Keď sme kompetencie preberali, boli zadlžené. Účelovo vtedy štát znižoval počty pracovníkov na stavebnom konaní, aby nám ich nemusel presunúť. Museli sme to vypiplať odspodu. A teraz to máme niekomu slávnostne odovzdať, chce to niekto zoštátniť?,“ upozornil Sýkora.

Aj z tohto dôvodu má podľa neho ZMOS výhrady k návrhu stavebného zákona. „Stavebný zákon v minulom volebnom období minister Počiatek na poslednú chvíľu stiahol a nedal ho do hlasovania. Ale s nami boli vyrokované všetky úpravy. A my sme si mysleli, že keď sa to ide robiť znova, tak začneme tam, kde sme skončili. Ale vôbec to tak nie je,“ povedal Sýkora. Dodal, že na túto tému rokujú a osobne dúfa, že sa časom podarí stanoviská ZMOS a navrhovateľa zblíži.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.