< sekcia Publicistika

CHMELÁR: Kríza je v KDH, aj OĽaNO a prezidentskí kandidáti sa boja

E.Chmelár a J.Hrabko v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Dobré správy sú, že sa konečne sa podarilo kompletizovať Súdnu radu a zvoliť kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ, upozornil v diskusii s E. Chmelárom v TABLET.TV publicista J.Hrabko.

Bratislava 10. februára (Teraz.sk) – Rozhodnutie expredsedu poslaneckého klubu OľaNO Richarda Vašečku opustiť hnutie a kandidovať na predsedu KDH je symptómom krízy, ktorou v súčasnosti prechádzajú obidva politické subjekty. V diskusii na TABLET.TV sa na tom zhodol politický analytik Eduard Chmelár s publicistom Jurajom Hrabkom.

Problémom KDH podľa analytikov je, že nezvládlo posledné parlamentné voľby a teraz hľadá podobu, v akej by sa vrátilo späť do Národnej rady (NR) SR. OĽaNO zasa vstúpilo na slovenskú politickú scénu ako platforma, ktorá mala umožniť vstup do NR SR jednotlivcom, teda nezávislým kandidátom a väčšie ambície nemalo. Tento politický koncept sa však už vyčerpal.

„Projekt OľaNO sa začína rozpadávať. To nie je len pán Vašečka, Matovičovi už dvaja poslanci odišli a ďalší dvaja, zakladajúci členovia, odišli do žúp. Jedna z hlavných príčin nie je povaha Igora Matoviča, ale to, že OĹaNO odišlo od svojho pôvodného projektu a nevie, čo s ním ďalej,“ povedal Chmelár.

„Oni pôvodne ani nechceli zakladať strany, len byť platformou pre kandidatúru nezávislých osobností. Bolo to postavené na tom, že presadia volebnú reformu, ktorá umožní kandidovať jednotlivcom. Toto sa im za tie roky nepodarilo otvoriť ani len ako tému alebo návrh. Ustúpili z toho,“ dodal.

„A momentálne, možno aj pod tlakom pripravovaného nového zákona o politických stranách z dielne Andreja Danka, sa pripravujú na konštituovanie riadnej politickej strany. Ale evidentne nemajú vyjasnené, aká by tá strana mala byť,“ zdôraznil Chmelár.



Symptómom krízy v KDH je podľa neho zasa skutočnosť, že súčasný predseda Alojz Hlina, aj jeho vyzývateľ Richard Vašečka, politicky nevyrástli v tomto hnutí, ale vyšli z OĽaNO.

Podľa Hrabka je takéto vyjadrenie nepresné. „Oni nevyšli zo štruktúr OĽaNO, OĽaNO nemá štruktúry,“ upozornil. Je problematické hovoriť o tom, že napríklad Hlina vyšiel z OĽaNO, keď nikdy nebol členom strany, len poslaneckého klubu v NR SR.

V súťaži o post predsedu KDH podľa Hrabka v prospech Alojza Hlinu hovoria výsledky, ktoré s hnutím za rok dosiahol. „Nie len preferencie, ale aj voľby do VÚC,“ upozornil Hrabko.

„Súboj týchto dvoch pánov môže pre KDH dopadnúť ešte veľmi zle. Aj keď pán Vašečka svojim založením do klasického KDH patrí skôr, ako pán Hlina, vôbec nie je isté, že by záchrancom KDH mohol byť pán Vašečka,“ reagoval Chmelár.

Podľa Hrabka teraz medzi oboma kandidátmi prebehne klasický boj o moc, budú lobovať medzi delegátmi marcového snemu a nakoniec sa KDH rozhodne. Dodal, že je to vnútrostranícka záležitosť kresťanských demokratov a za nepatričné považuje napríklad snahy Igora Matoviča rozprávať im do toho. Na druhej strane, ani postup Richarda Vašečku nevníma ako štandardný.

„Fakt je, že pán Vašečka prijal funkciu predsedu poslaneckého klubu OĽaNO, aj funkciu tieňového ministra obrany. Nedávno. To sa podľa mňa nedá nazvať politikou zo strany pána Vašečku, skôr politikárčením,“ poznamenal Hrabko.

Na otázku, či problémom Hlinu nie je chýbajúce „DNA“ kresťanských demokratov, Hrabko reagoval, že to sa podľa neho stratilo už odchodom Vladimíra Palka zo strany.

„KDH je asi posledná naozaj štandardná strana na Slovensku. Zoberte si, že pán Vašečka mohol do strany vstúpiť tak, že ho prijal klub a vedenie strany s tým nemuselo súhlasiť,“ reagoval Chmelár.

„Možno pán Hlina nemá DNA klasického KDH. Ale čo je to DNA klasického KDH? Sú to ľudia, ktorí sa dikciou reči podobali skôr na farárov ako na politikov. A potenciál takéhoto hnutia, je jednociferný, je otázka, či sa môže ďalej rozvíjať s politikmi typu pán Brocka, Mikloško či Hrušovský,“ dodal.

„Na Alojzovi Hlinovi možno skôr prekáža jeho štýl, teatrálna politika. Že sa KDH začalo viac podobať na stranu jedného muža. A ani Hlinovi sa nepodarilo rozšíriť potenciál KDH tak, aby sa z neho stala moderná strana typu CDÚ,“ povedal Chmelár.

Rast preferencií hnutia podľa neho nie je možné jednoznačne pripísať Hlinovi. „Dovolím si zapochybovať o tom, či sú momentálne preferencie KDH naozaj len úspechom Alojza Hlinu. On je založením podobný skôr Matovičovi a v OĽaNO neostal najmä preto, že dvaja kohúti sa na jednom smetisku neznesú. Ale kto zobral KDH najviac hlasov a prispel k tomu, že sa nedostalo do parlamentu? Sieť. A tá už neexistuje. Dá sa povedať, že sa istá časť voličov vrátila do pôvodného košiara. KDH osciluje stále v tej rovine, kde bolo,“ odhadol Chmelár.

Hrabko oponoval, že úspešná stratégia KDH pred župnými voľbami bola aj výsledkom rokovaní Alojza Hlinu a ako predseda je zodpovedný za výsledky strany, či už sú dobré alebo zlé.


Hlasovanie europarlamentu


Obaja analytici označili za pozitívnu správu hlasovanie Európskeho parlamentu, v ktorom zamietol spoločné kandidátky do eurovolieb a prisúdil Slovensku po brexite jedného europoslanca naviac.

„Je dobrá správa, že Európsky parlament (EP) nepodporil tie spoločné kandidátky, lebo to bol absolútne nedomyslený krok. Operuje sa tým, že by sa tým vytvorilo hlbšie európske povedomie. Ale skutočné kroky v tomto smere by boli iné, v prvom rade demokratizácia EP," povedal na margo spoločných kandidátok Chmelár. "Dnes by to bolo nebezpečné, lebo by to znamenalo ešte vyššiu centralizáciu,“ dodal.


Súdnictvo


Pozitívnou správou je podľa oboch aj zvolenie slovenského kandidáta na dodatočného sudcu Všeobecného súdu Európskej únie a doplnenie Súdnej rady.

„Konečne sa veci dostali tam, kde mali byť už dávno. Hovorím o zvolení dodatočného sudcu Všeobecného súdu európskej únie. Je to už tretí kandidát,“ upozornil Hrabko. „Treba si uvedomiť, že pani Patakyová, dnešná ombudsmanka, neprešla iba preto, že neovládala francúzštinu, teda rokovací jazyk. Potom neuspel pán Procházka. A Ivan Rumana teraz spĺňa všetky podmienky, ktoré by mal, takže predpokladám, že prejde cez Poradný výbor a tým sudcom sa stane. Ale tým, že sme to tak dlho naťahovali, museli sudcovia robiť prácu aj za neho,“ dodal. „Čo sa týka doplnenia Súdnej rady, ministerka spravodlivosti Žitňanská konečne predložila návrh, vláda ho schválila a Súdna rada je kompletná, čo je iba dobrá správa,“ poznamenal Hrabko.


Prezidentka


Vyjadrenie predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Andreja Danka, podľa ktorého by si ako prezidentku vedel predstaviť ženu, Chmelára aj Hrabka prekvapilo. Vzhľadom na to, že SNS už dávnejšie avizovala vlastného prezidentského kandidáta, by to mohlo znamenať, že strana uvažuje o niektorej zo svojich ministeriek, Gabriele Matečnej alebo Martine Lubyovej. Podľa Chmelára sa však nedá vylúčiť ani to, že sa predseda SNS prekvapivou odpoveďou len vyhol pôvodnej otázke, teda, či nebude kandidovať osobne on. „Nepovažoval by som za isté, že myslel tieto dve. V tejto rovine stále iba špekulujeme,“ povedal.

„Je to zaujímavé, čo pán Danko povedal, ale nemyslím, že by počítal s nasadením niektorej zo svojich ministeriek. Sám som zvedavý, koho navrhne, ak to vôbec bude žena, lebo to je len úvaha a musí to prejsť cez zodpovedajúce grémium,“ doplnil Chmelára Hrabko.

Druhá vec je, že na Slovensku sa potenciálni prezidentskí kandidáti obávajú o svojich zámeroch hovoriť, aby sa vyhli negatívnej medializácii. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák z tohto dôvodu dokonca vopred možnosť svojej kandidatúry vylúčil.

„Je smutná správa o stave slovenskej politickej scény, ak jednotliví potenciálni kandidáti, či už Miroslav Lajčák alebo Andrej Kiska, musia zvažovať, či sú oni a ich rodiny ochotní podstúpiť špinu, ktorá sa spája s kampaňou,“ povedal Chmelár. „Už sa nám vidí ako normálne, že kampaň nie je o témach a možných riešeniach, ale hľadaní čo najväčších nechutností. Očakávam veľmi hysterickú kampaň bez ohľadu na to, ako sa Andrej Kiska rozhodne. To, čo sme videli pri minulých voľbách a aktuálne pri českých, je niečo, s čím by sme sa nemali zmieriť,“ dodal.

Chmelár tvrdí, že podľa signálov z prezidentského paláca odhaduje, že Andrej Kiska je naklonený myšlienke kandidovať opäť. „Minimálne nie je rozhodnutý, inak by to povedal už dávno. Čím viac sa posúva termín vyjadrenia Andreja Kisku, tým je zrejmejšie, že kandidovať skôr bude, ako nebude,“ dodal.

„Ako sa pán prezident rozhodne, tak bude. Ale ak bude kandidovať, už nebude takým nepopísaným listom papiera, ako pred rokmi. Ale tým, že sa nevyjadril, drží v napätí mimovládne strany, ktoré nevedia ako sa majú zariadiť,“ doplnil Chmelára Hrabko.

Prieskum dôveryhodnosti


Obaja komentovali aj januárový prieskum dôveryhodnosti politikov, ktorý 5. februára zverejnila agentúra Focus. Podľa neho je je najdôveryhodnejším politikom prezident SR Andrej Kiska, dôveru mu vyjadrilo 23,4 percenta respondentov. Na druhom mieste skončil premiér Robert Fico (Smer-SD) s dôverou 23 percent opýtaných. Trojicu uzatvára predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS), ktorého za dôveryhodného považuje 14,3 percenta ľudí. Nasleduje líder SaS Richard Sulík (12,1 percenta).

„Týmto prieskumom sa zreálnili čísla. Tie prieskumy, že má Andrej Kiska podporu viac ako 60 percent, boli robené tak, že ste mohli označiť viacerých kandidátov a sú úplne mimo reality,“ reagoval Chmelár.

Hrabko doplnil, že podľa tohto prieskumu má prezident prakticky rovnakú dôveru, ako premiér, Robert Fico však určite polarizuje spoločnosť viac a ak by sa robil aj prieskum nedôveryhodnosti, zrejme by sa umiestnil vyššie ako Andrej Kiska.

„Rozdiel medzi Andrejom Kiskom a Robertom Ficom je na úrovni štatistickej chyby. Ale čo je podstatné, najdôveryhodnejší politik nemá dôveru ani štvrtiny občanov. Je to naozaj zvláštnosť, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť,“ upozornil Chmelár. Zo štvorice najdôveryhodnejších politikov si tentokrát udržal čísla z minulého prieskumu len Andrej Danko, ostatní traja klesli. „Druhá vec je, že dôveryhodnosť (politikov, pozn. Teraz.sk) vytrvalo klesá. Tento dlhodobý pokles je veľmi nebezpečným trendom,“ upozornil Chmelár.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.