< sekcia Publicistika

HRABKO HODNOTÍ: Bol to rok, kedy zavraždili J. Kuciaka a M. Kušnírovú

Juraj Hrabko v TABLET.TV Foto: TASR

Teraz.sk prináša hodnotenie udalostí 1. polroka 2018 očami publicistu Juraja Hrabka.

Bratislava 28. decembra (Teraz.sk) – Aj keď vlády Slovenskej a Českej republiky naplánovali rok 2018 ako rok vzájomnosti a pripomínania si spoločných okrúhlych „osmičkových“ výročí, do slovenskej histórie sa podľa publicistu Juraja Hrabka zapíše najmä vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. „Išlo o úmyselnú a úkladnú vraždu a rok 2018 vstúpi medzi „osmičkové“ roky práve touto udalosťou,“ povedal Hrabko v TABLET.TV pri hodnotení udalostí prvého polroka 2018.

Už začiatok roka podľa neho úplne nezodpovedal ambíciám oboch štátov čo najdôstojnejšie osláviť spoločné okrúhle výročia. Pri vyznamenávaní osobností pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky prezident Andrej Kiska úplne obišiel tie politické osobnosti, ktoré svojho času vznik samostatnej Slovenskej republiky podporovali a ocenil len tie, ktoré boli proti. Krátko nato český prezident Miloš Zeman, ktorý finišoval vo svojej druhej prezidentskej kampani, vo svojom prejave k storočnici Československa nepriamo obvinil Alexandra Dubčeka zo zbabelosti.

„Miloš Zeman má na zreteli vždy svoj vlastný záujem a nedá sa vylúčiť, že už to bolo smerované k prezidentským voľbám,“ odpovedal Hrabko na otázku, či Zeman nedal vo svojom prejave prednosť predvolebnej kampani pred československým rokom.

Zeman vtedy upozornil okrem iného aj na to, že v roku 1968 bol František Kriegel jediný, kto po únose do Moskvy odmietol podpísať protokoly z rokovaní, nikto iný z delegácie, vrátane Dubčeka, túto odvahu nemal. „Fakticky je pravda, že František Kriegel bol jediný, čo to nepodpísal. Ale zase treba povedať, že celej delegácii, vrátane Alexandra Dubčeka, slúži ku cti, že odmietli odísť bez neho domov,“ poznamenal Hrabko.



Na margo oceňovania Andrejom Kiskom zasa uviedol, že bolo čudné, ale bolo právom prezidenta . „Bol to výber prezidenta, je to jeho právo. Môže mi to pripadať čudné, zvláštne aj neobvyklé, aj mi to pripadá, ale rešpektujem jeho právo rozhodnúť. Išlo o rok, kedy malo byť udelené aj ocenenie za vznik Slovenskej republiky pri príležitosti tohto okrúhleho výročia, ale nebolo,“ povedal Hrabko.


Vražda novinára


Krátko na to Slovensko zaskočila správa o smrti mladého investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorého krátko pred svadbou niekto zastrelil v jeho vlastnom dome, pričom druhou obeťou sa stala jeho priateľka Martina Kušnírová.

„Politické reakcie môžeme hodnotiť iba spätne, dnes sme už oveľa múdrejší,“ upozornil Hrabko, že reakcie politikov krátko po vražde vychádzali z oveľa menšieho množstva informácií, ako máme k dispozícii dnes. „Vtedy o tom veľa nevedeli ani politici, predsedovia politických strán, prezident, ktorý ostal na lyžovačke v Rakúsku a nevenoval tomu dostatočnú pozornosť. Rozumiem tomu, že uprednostnil rodinu, ale potom sa nemôže tváriť ako svätý za dedinou. Potom sa vrátil a povedal, že buď bude rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby. Aj toto ostane v dejinách zapísané,“ povedal Hrabko.

Prvý pochod, alebo zhromaždenie občanov po vražde dvoch mladých ľudí bola podľa Hrabka naozaj pietna spomienka. „Potom sa z toho začala robiť politika a politika je to doteraz. Pristúpilo sa k politickým požiadavkám, začalo sa rokovať, organizátori sa začali viac spájať, dávať dokopy po celom Slovensku,“ povedal.

Hrabko nevylučuje, že sa v tejto fáze mohli organizátori z hnutia Za slušné Slovensko dohodnúť na spolupráci aj s ľuďmi z mimovládnych organizácií, ktorí už mali s organizovaním podobných akcií skúsenosti. To však podľa neho neznamená, že má expremiér Robert Fico pravdu, keď tvrdí, že akcie boli organizované za peniaze Georgea Sorosa s cieľom dosiahnuť pád vlády. „Sú to dve rôzne veci,“ upozornil publicista.

Dodal, že aj samotní organizátori sa menili a posúvali sa aj ich politické požiadavky. Kým odchod Roberta Kaliňáka a neskôr Roberta Fica žiadali ešte všetci spoločne, požiadavka na predčasné voľby ich rozdelila. „Zo spätného pohľadu si myslím, že ak by sa Andrej Kiska vyslovil za predčasné voľby, volali by po tom aj organizátori protestov. Ale on sa vyslovil za rekonštrukciu vlády. Ten dav na námestiach však podľa mňa po predčasných voľbách volal spontánne,“ poznamenal Hrabko.

Postupom času však požiadavka na predčasné voľby slabla. „Neviem, ako dopadlo to zbieranie podpisov, ale už nám ostáva iba niečo viac ako rok do riadnych volieb, už by to asi ani nemalo zmysel. Politická situácia sa upokojila, vláda vládne, parlament rokuje, prezident je na svojom mieste,“ povedal.


Vyšetrovanie a riešenie politickej krízy


Za politikárčenie označil Hrabko neustále spochybňovanie práce orgánov činných v trestnom konaní vyšetrujúcich dvojnásobnú vraždu v priebehu prvých šiestich mesiacov roka 2018. „A ani my sme nevylučovali v našich debatách, že strelcov možno nevypátrajú. Na druhej strane, ja som si vtedy myslel a myslím si to doteraz, že Robert Fico by bol najšťastnejší muž, keby tých vrahov chytili hneď dva týždne po vražde. Veď jemu by to obrovským spôsobom v politike pomohlo,“ povedal Hrabko.

Na druhej strane, skepsa k vyšetrovaniu podľa neho vychádzala aj z toho, že ľudia mali skúsenosti so zakopávaním káuz ľudí typu Ladislava Bašternáka pod koberec. „A podľa mňa nemôžeme byť spokojní, kým nebude známy objednávateľ vraždy,“ zdôraznil Hrabko.

Čo sa týka riešenia politickej krízy, teda výmeny kabinetu pod vedením Roberta Fica za vládu Petra Pellegriniho, podľa Hrabka v nej popri prezidentovi a ľuďoch na námestiach zohral kľúčovú úlohu aj Most – Híd.

„A áno, bol to Most – Híd, ktorý prinútil Roberta Fica a Andreja Danka, aby s tou vládou niečo urobili. Ak by Béla Bugár zaujal ten istý postoj ako Andrej Danko, tak Robert Fico je ešte stále premiér. A vláda by to zvládla, aj parlament,“ odhadol Hrabko. „Ale Béla Bugár to postavil na hranu a prinútil Roberta Fica podať demisiu. A dohodli sa na tom, že vládna koalícia ostáva rovnaká, vládny program ten istý, vymenilo sa niekoľko ministrov a ide sa ďalej,“ dodal.

Čo sa týka podpory strán v priebehu prvého polroka, agentúra Focus v januári 2018 namerala strane Smer-SD podporu 25,5 percenta, SaS 13,1 percenta, OĽaNO 11,4 percenta, Sme rodina deväť percent, SNS 8,6 percenta, ĽS NS 8,1percenta, KDH 7,4 percenta, Most – Híd 5,7 percenta, SMK – MKP 3,9 a Progresívne Slovensko 1,9 percenta.

V júni 2018 Focus nameral strane Smer-SD 21,7 percenta, SaS 12,4 percenta, OĽaNO desaťpercent, SNS 9,8 percenta, ĽS NS 9,7 percenta, Sme rodina 8,1 percenta, KDH 6,7, Most – Híd 5,6, SMK štyri percentá, PS 3,9 percenta a SPOLU- občianska demokracia 2,9 percenta.

„Podľa mňa rozdiely v preferenciách na začiatku a konci prvého polroka nie sú relevantné. Smer v dôsledku jarných udalostí preferenčne padol, ale na konci polroka už tu bola zase vláda Smeru na čele s premiérom Pellegrinim, z hľadiska vystupovania a vonkajších posolstiev je to schopný premiér,“ reagoval Hrabko.

„Takže situácia sa už ukľudnila. Smer dokázal presvedčiť vlastných voličov, teda tých dvadsať percent plus. Je to dané aj tým, že obsadzuje celú jednu polovicu politického spektra, pričom napravo od stredu sa to hmýri politickými stranami,“ uzavrel Hrabko.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.