Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
SNS dokázala vyrobiť z neexistujúcej obrannej zmluvy s USA veľkú tému a koaličná roztržka ešte bude mať dohru, povedal v Tablet.tv J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 27. mája (Teraz.sk) – Výsledky druhého kola prezidentských volieb sa podľa publicistu Juraja Hrabka dajú len veľmi ťažko predpovedať, tak isto ako odpovedať na otázku, či k voľbám príde viac alebo menej ľudí ako v kole prvom. Osobne však očakáva, že by sa Marošovi Šefčovičovi mohlo podariť znížiť, ale nie prekonať náskok Zuzany Čaputovej z prvého kola. Uviedol to v diskusii na Tablet.tv.
„Náskok 20 percent tu ešte v histórii nebol, ak by sa to pánovi Šefčovičovi podarilo zlomiť, tak klobúk dole,“ poznamenal Hrabko. Dodal však, že Šefčovičov tím sa nepokúsil intenzívnejšie využiť pochybnosti o koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej.
Naopak, Ćaputová je podľa neho v komfortnej pozícii a na svojej koncepcii či stratégii nič meniť nemusí.
Na otázku, či sa dá súhlasiť s tvrdením Maroša Šefčoviča, že niekedy je ťažšie dostať sa do finále, než ho potom vyhrať, Hrabko odpovedal, že kto nie je vo finále, vyhrať nemôže. „Pán Šefčovič mal podľa mňa naozaj namále, ale už je v ňom. Ale náskok Zuzany Čaputovej v prvom kole bol taký veľký, že by sa Maroš Šefčovič musel veľmi dobre „vrtieť“, aby ten náskok dohnal, nieto ešte prekonal,“ poznamenal Hrabko.
„Títo dvaja kandidáti postúpili do druhého kola preto, že Progresívne Slovensko sa rozhodlo vysunúť do prezidentských volieb svojho kandidáta, aby podporil značku. Voľba padla logicky na ženu a tým pádom sa začal nástup pani Čaputovej. A vďaka vzdaniu sa Roberta Mistríka ostala jedinou kandidátkou istej časti politického spektra, čo sa v ďalších častiach politického spektra nestalo,“ povedal Hrabko.
Zatiaľ sa čo jedna časť spektra voličov zjednotila za Čaputovou, voliči radikálnej pravice ostali rozdelení medzi Štefana Harabina a Mariana Kotlebu. „Ja by som to nazýval Lunterov efekt. Pán Šefčovič by nemusel postúpiť do druhého kola, ak by k takémuto efektu došlo aj na treťom a štvrtom mieste. Hoci začal s kampaňou neskôr, vďaka podpore, ktorú má u obyvateľstva Smer, napokon postúpil do druhého kola,“ dodal.
Koaličné strany okrem Smeru-SD sa po prvom kole za Maroša Šefčoviča nepostavili, Most-Híd dokonca otvorene podporil Čaputovú. „Pravda je aj to, že v koalícii neexistovala dohoda, ani pán Danko nedal vyjadrenie, aby voliči SNS volili pána Šefčoviča,“ poznamenal Hrabko.
Šefčoviča podporil odborový zväz KOVO a prijal ho český prezident Miloš Zeman. „Nemyslím si, že návšteva u pána prezidenta Zemana Šefčovičovi nejakým výrazným spôsobom pomôže. V poriadku, dokázal si vybaviť prijatie u prezidenta Zemana, Čaputová zasa pred prvým kolom navštívila pána knieža Schwarzenberga,“ povedal Hrabko.
Miloš Zeman dokázal v dramatickom finále kampane prekonať Jiřího Drahoša v televíznych debatách. Vzhľadom na veľký náskok Zuzany Čaputovej z prvého volebného kola však Hrabko neočakáva v prípade slovenských debát podobne enormnú sledovanosť a za českými podľa neho zaostávajú aj dramaturgicky.
Šefčovič výrazne prekonáva Zuzanu Čaputovú v politických skúsenostiach, tie však neboli prioritou väčšiny voličov ani pri posledných prezidentských voľbách, kedy sa presadil úplný politický nováčik Andrej Kiska. „Je to aj otázka ponuky a dopytu, voliči môžu vyberať iba z toho, čo je na stole. Bolo tu cez desať kandidátov a výber bol pestrý,“ zhrnul Hrabko.
Na margo napätia v koalícii, ktoré vyvolal najmä spor okolo obrannej dohody s USA, Hrabko povedal, že SNS sa podarilo zo zatiaľ neexistujúcej zmluvy urobiť veľkú politickú tému. „SNS sa podarilo položiť na stôl tému, na ktorú museli všetci reagovať. Či politickí partneri, mimovládne strany, médiá, či ľudia,“ uviedol.
Na Koaličnej rade s účasťou Roberta Fica sa podľa Hrabka podarilo situáciu ukľudniť, ale nie definitívne vyriešiť. Okrem otvoreného problému s rokovaním o obrannej zmluve stoja pred koaličnými partnermi voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR a návrhy, ktoré Most – Híd a SNS predložili do parlamentu bez dohody v koalícii, sú zatiaľ iba preložené na májovú schôdzu parlamentu. „Podľa mňa iba ten problém odsunuli, ale nie že ho vyriešili,“ povedal Hrabko. Dodal, že indikátorom stavu koalície budú aj voľby kandidátov na sudcov ÚS. „Koalícia sa dostane pod veľký tlak, ak by tie voľby kandidátov na ústavných sudcov skončili tak, ako minule. To znamená nulovo,“ uzavrel Hrabko.
„Náskok 20 percent tu ešte v histórii nebol, ak by sa to pánovi Šefčovičovi podarilo zlomiť, tak klobúk dole,“ poznamenal Hrabko. Dodal však, že Šefčovičov tím sa nepokúsil intenzívnejšie využiť pochybnosti o koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej.
Naopak, Ćaputová je podľa neho v komfortnej pozícii a na svojej koncepcii či stratégii nič meniť nemusí.
Na otázku, či sa dá súhlasiť s tvrdením Maroša Šefčoviča, že niekedy je ťažšie dostať sa do finále, než ho potom vyhrať, Hrabko odpovedal, že kto nie je vo finále, vyhrať nemôže. „Pán Šefčovič mal podľa mňa naozaj namále, ale už je v ňom. Ale náskok Zuzany Čaputovej v prvom kole bol taký veľký, že by sa Maroš Šefčovič musel veľmi dobre „vrtieť“, aby ten náskok dohnal, nieto ešte prekonal,“ poznamenal Hrabko.
„Títo dvaja kandidáti postúpili do druhého kola preto, že Progresívne Slovensko sa rozhodlo vysunúť do prezidentských volieb svojho kandidáta, aby podporil značku. Voľba padla logicky na ženu a tým pádom sa začal nástup pani Čaputovej. A vďaka vzdaniu sa Roberta Mistríka ostala jedinou kandidátkou istej časti politického spektra, čo sa v ďalších častiach politického spektra nestalo,“ povedal Hrabko.
Zatiaľ sa čo jedna časť spektra voličov zjednotila za Čaputovou, voliči radikálnej pravice ostali rozdelení medzi Štefana Harabina a Mariana Kotlebu. „Ja by som to nazýval Lunterov efekt. Pán Šefčovič by nemusel postúpiť do druhého kola, ak by k takémuto efektu došlo aj na treťom a štvrtom mieste. Hoci začal s kampaňou neskôr, vďaka podpore, ktorú má u obyvateľstva Smer, napokon postúpil do druhého kola,“ dodal.
Vývoj po prvom volebnom kole
Koaličné strany okrem Smeru-SD sa po prvom kole za Maroša Šefčoviča nepostavili, Most-Híd dokonca otvorene podporil Čaputovú. „Pravda je aj to, že v koalícii neexistovala dohoda, ani pán Danko nedal vyjadrenie, aby voliči SNS volili pána Šefčoviča,“ poznamenal Hrabko.
Šefčoviča podporil odborový zväz KOVO a prijal ho český prezident Miloš Zeman. „Nemyslím si, že návšteva u pána prezidenta Zemana Šefčovičovi nejakým výrazným spôsobom pomôže. V poriadku, dokázal si vybaviť prijatie u prezidenta Zemana, Čaputová zasa pred prvým kolom navštívila pána knieža Schwarzenberga,“ povedal Hrabko.
Miloš Zeman dokázal v dramatickom finále kampane prekonať Jiřího Drahoša v televíznych debatách. Vzhľadom na veľký náskok Zuzany Čaputovej z prvého volebného kola však Hrabko neočakáva v prípade slovenských debát podobne enormnú sledovanosť a za českými podľa neho zaostávajú aj dramaturgicky.
Šefčovič výrazne prekonáva Zuzanu Čaputovú v politických skúsenostiach, tie však neboli prioritou väčšiny voličov ani pri posledných prezidentských voľbách, kedy sa presadil úplný politický nováčik Andrej Kiska. „Je to aj otázka ponuky a dopytu, voliči môžu vyberať iba z toho, čo je na stole. Bolo tu cez desať kandidátov a výber bol pestrý,“ zhrnul Hrabko.
Koaličná kríza
Na margo napätia v koalícii, ktoré vyvolal najmä spor okolo obrannej dohody s USA, Hrabko povedal, že SNS sa podarilo zo zatiaľ neexistujúcej zmluvy urobiť veľkú politickú tému. „SNS sa podarilo položiť na stôl tému, na ktorú museli všetci reagovať. Či politickí partneri, mimovládne strany, médiá, či ľudia,“ uviedol.
Na Koaličnej rade s účasťou Roberta Fica sa podľa Hrabka podarilo situáciu ukľudniť, ale nie definitívne vyriešiť. Okrem otvoreného problému s rokovaním o obrannej zmluve stoja pred koaličnými partnermi voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR a návrhy, ktoré Most – Híd a SNS predložili do parlamentu bez dohody v koalícii, sú zatiaľ iba preložené na májovú schôdzu parlamentu. „Podľa mňa iba ten problém odsunuli, ale nie že ho vyriešili,“ povedal Hrabko. Dodal, že indikátorom stavu koalície budú aj voľby kandidátov na sudcov ÚS. „Koalícia sa dostane pod veľký tlak, ak by tie voľby kandidátov na ústavných sudcov skončili tak, ako minule. To znamená nulovo,“ uzavrel Hrabko.
