< sekcia Publicistika

J.HRABKO KOMENTUJE POKUS O PREDČASNÉ VOĽBY: Predčasný návrh

Komentár Foto: Teraz.sk

Komentár Juraja Hrabka.

Neschválenie predčasných volieb, ktoré sa mali podľa navrhovateľov ústavného zákona konať začiatkom septembra tohto roka, neobsahuje žiadne negatíva, iba pozitíva. A to aj napriek hranému rozhorčeniu, ako aj ďalším rôznym vyjadreniam navrhovateľov strán SaS, OĽaNO a Sme rodina-Boris Kollár.

Bez ohľadu na poradie, jedným z pozitívov neschváleného návrhu je to, že ďalší návrh v rovnakom duchu, teda o skrátení tohto volebného obdobia, môže byť predložený až o šesť mesiacov.

Ďalším, že parlament sa vyhol tzv. mimoústavného postupu, teda konaniu, ktoré nemá oporu v Ústave. V žiadnom z jej článkov sa totiž nedá nájsť právo parlamentu skrátiť si svojvoľne volebné obdobie. Ústava pritom pozná predčasné voľby a aj konkrétne hovorí, ako je možné k nim dospieť. O schválení ústavného zákona o skrátení volebného obdobia však mlčí, čo v spojení s ďalšími článkami Ústavy SR znamená, že poslanci nemajú oprávnenie takýto zákon schváliť. To, že sa predčasné voľby už takýmto spôsobom viackrát konali, automaticky neznamená, že takéto správanie poslancov je v súlade s ústavou. Akurát sa doteraz nenašiel ani jeden z nich – na rozdiel od Českej republiky – ktorý by sa sťažoval na ústavnom súde.

Stručne a jasne – ani parlament nemôže všetko. Samozrejme, môže zmeniť ústavu, prideliť si právomoci, ktoré teraz nemá, ale je zlé a nesprávne, aby ju obchádzal tým, že to, čo chce a čo Ústava SR neumožňuje, si schváli ústavným zákonom a je vymaľované. Raz sa azda nájde taký ústavný súd, ktorý takéto praktiky odmietne a vráti parlament do ústavou vymedzených medzí.

Inými slovami, teraz je tak opäť čas na to, aby parlament vypracoval, predložil a schválil novelu Ústavy SR, v ktorej si dá právomoc skrátiť volebné obdobie. Podobne, ako to urobil český parlament, keď mu Ústavný súd ČR predčasné voľby, schválené rovnakým spôsobom, zrušil.

Za ďalšie pozitívum možno považovať aj to, že konanie predčasných volieb v podstate žiadna strana ani nechcela a to vrátane navrhovateľov SaS, OĽaNO a Sme rodina-Boris Kollár.

Z mimoriadnej marcovej politickej situácie dokázali tieto strany vyťažiť absolútne politické nič, nulu na entú, čo sa ukázalo aj v prieskumoch verejnej mienky. Inak ako ich nezáujmom, sa nedá vysvetliť fakt, že hoci návrh na skrátenie volebného obdobia podali už v marci, poslanci o ňom rokovali a hlasovali nie do týždňa a do dňa – ako by sa patrilo – ale až v máji, teda viac ako dva mesiace po jeho doručení do parlamentu.

V čase, kedy je zoradená nová vláda, koaliční poslanci aj organizátori uličných protestov.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.