< sekcia Publicistika

KLUS: Migračný pakt dáva Lajčákovi šancu odísť z vlády

Martin Klus v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Ak by sme aj globálny migračný rámec podporili, praktické dôsledky by boli z krátkodobého hľadiska nulové. Ale do budúcnosti by sme zaviazali k niečomu, čo nemôžeme dodržať, povedal M. Klus (SaS).

Bratislava 5. decembra (Teraz.sk) – Postoj Slovenska ku Globálnemu migračnému paktu OSN dáva ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi šancu odísť z vlády so vztýčenou hlavou a z principiálnych dôvodov. Ak ale chcel opustiť vládny kabinet, mal na to viacero príležitostí už v minulosti. V diskusii na TABLET.TV to v utorok 4. decembra povedal poslanec SaS Martin Klus.

„Myslím si, že minister Lajčák pochopil, že toto je ideálna exitová stratégia z tejto vlády,“ uviedol Klus. Dodal, že migračný pakt je do istej miery aj Lajčákove „dieťa“, keďže sa na jeho príprave podieľal ako predseda Valného zhromaždenia OSN.

Táto skutočnosť bola podľa Klusa všeobecne známa. „Postup mali mať v rámci Smeru-SD, ale aj vládnej koalície dohodnutý už dopredu, obzvlášť, ak pán minister vedel o akú citlivú záležitosť ide napríklad pre koaličného partnera, SNS, ale aj pre časť Smeru-SD,“ upozornil.

Podľa Klusa prebehlo rokovanie parlamentu o uznesení k tejto téme v príliš emotívnej atmosfére a bez toho, aby už boli známe výsledky analýzy ministerstva zahraničných vecí ohľadom právnej záväznosti dokumentu, či významu účasti na konferencii v Marrákeši.



Aj preto sa podľa neho SaS, ktorá neuspela so svojím vlastným návrhom textu uznesenia, napokon rozhodla pri hlasovaní o návrhu z dielne Smeru-SD a SNS zdržať, hoci voči migračnému paktu má množstvo kritických výhrad. Napriek tomu bolo uznesenie prijaté, je platné a podľa Klusa je potrebné sa ním riadiť.
„Ak dnes hovoríme, že je potrebná čo najväčšia konzistentnosť koalície aj opozície, pokiaľ ide o zahraničnopolitické záležitosti, tak účasťou v Marrákeši, ktorá je rozpore s uznesením NR SR, by sa medzery ešte viac rozšírili,“ povedal.


Záväznosť paktu


Na otázku, čo by sa na politike Slovenska zmenilo, ak by sme globálny migračný pakt rovno podporili, Klus odpovedal, že z krátkodobého hľadiska nič, do budúcnosti by nám však vznikol určitý politický a morálny záväzok.

„Nič, budem k vám úplne úprimný. Tento dokument je podobný ako stovka iných, právne nezáväzných dokumentov OSN. Mnohé krajiny ho podporia len preto, že chcú byť za tých dobrých. Príkladom môže byť Veľká Británia. Briti pakt podporia a pôjdu aj do Marrákeša, ale nakoniec budú za každých okolností tvrdiť, že migračná politika je ich suverénna kompetencia. Tí, ktorí na Slovensku tvrdia, že na základe tohto dokumentu by sa zlepšili podmienky našich občanov vo Veľkej Británii, zavádzajú,“ povedal.

Napriek tomu podľa Kiusa nejde o bezvýznamný dokument. „Tento dokument obsahuje do budúcnosti dôležitý politický a morálny prísľub. A preto našou neúčasťou alebo našimi odôvodnenými pripomienkami, ktoré do Marrákešu zašleme, dávame jasne najavo, s ktorými časťami tohto globálneho rámca nesúhlasíme,“ dodal Klus.

V preambule dokumentu sa podľa neho hovorí o migrácii ako o príležitosti, ale jej negatívna stránka sa nijako nespomína. "Na jednej strane tento globálny rámec veľmi aktívne bojuje proti prevádzačom ľudí, na druhej strane v jednom z cieľov je priamo napísané, že ľudí, ktorí pomáhajú migrantom, nemožno kriminalizovať. Ale čo je pomoc a čo už je prevádzačstvo? Aj pri balkánskej kríze, aj v súčasnosti v Taliansku sú zdokumentované prípady, kde sa doslova píše o tom, že niektoré mimovládky spolupracovali s prevádzačmi. Nechcem hádzať všetky mimovládky do jedného koša, je veľmi dôležité, že sú tam aj tie, ktoré chcú pomáhať a zachraňovať ľudské životy. Ale tento dokument to nerozlišuje," povedal Klus s tým, že globálny pakt podľa neho jasne nerozlišuje ani medzi legálnou a nelegálnou migráciou.

„Napríklad tento rámec trvá na tom, aby zadržiavanie migrantov bolo až poslednou možnosťou. Ale ak chceme, aby sme vybudovali vyloďovacie platformy, hot spoty alebo azylové tábory mimo Európskej únie, tak to bude prvé opatrenie a tým pádom by sme išli do rozporu s globálnym rámcom. Ak sa nechceme morálne a politicky zaväzovať k niečomu, čo nemôžeme v budúcnosti dodržať, je lepšie tento rámec nepodporiť hneď na začiatku,“ podčiarkol Klus.


Migračná politika SaS


Hoci býva SaS často kritizovaná kvôli svojej pomerne konzervatívnej migračnej politike, podľa Klusa sa snažia vnímať migráciu zároveň ako hrozbu, aj príležitosť. „Keď hovoríme o príležitostiach, každému sa páči predstava povedzme sýrskeho lekára, ktorý by prišiel na Slovensko. Sú takí, dokonca aj v SaS. Ale pod migráciou si musíme predstaviť aj nelegálnu, masovú a neriadenú migráciu ľudí, ktorí sa na macedónsko – gréckych hraniciach dobýjali paradoxne prechodu z krajiny EÚ do krajiny mimo únie, ale s cieľom dostať sa napokon do Švédska či do Nemecka. Hádzanie kameňov, aké sme mali možnosť vidieť, rozhodne z nášho pohľadu nebolo prínosom,“ povedal.

Pre Slovensko je podľa neho zaujímavé, keď môžu naši študenti študovať v Českej republike, Nemecku, Dánsku, USA. „Na druhej strane, pre Slovenskú republiku nie je nič dobré, keď sa títo študenti potom rozhodnú natrvalo ostať v týchto krajinách, lebo to už sa volá únik mozgov. Každá minca má dve strany a o migrácii to platí obzvlášť,“ dodal Klus.

Poukázal na to, že v čase, keď okolo 350.000 Slovákov pracuje v zahraničí, sa zároveň po prvý krát v histórii stávame nie len štátom z ktorého sa emigruje, ale aj cieľom imigrantov. Srbov či Ukrajincov na Slovensko dovážajú v niektorých prípadoch neseriózne agentúry, v dôsledku čoho trpia samotní zahraniční pracovníci a naviac vytvárajú tlak na zníženie platov našich občanov.

„Lacná pracovná sila tlačí potom dole mzdy aj našich domácich zamestnancov. Podobne to vnímali aj Briti, keď hlasovali za brexit. Na druhej strane, máme tu aj agentúry, ktoré zamestnávajú týchto ľudí z tretích krajín. A naozaj sa môžeme hanbiť, ak dovolíme, keď tu takéto organizácie potom nevyplácajú mzdy ľuďom, ktorí poctivo pracujú,“ podčiarkol Klus.

Slovensko by podľa neho malo ostať plne suverénne v rozhodovaní o tom, kto tu bude s nami žiť na našom území. Do európskej migračnej politiky by sa podľa neho malo zapájať najmä podporou projektov určených na ochranu spoločnej európskej hranice, či stabilizácie domovských území migrantov. „Slovenská republika počas svojho predsedníctva predstavila systém tzv. efektívnej alebo flexibilnej solidarity. Prejavilo sa to napríklad v spolupráci s Rakúskom. Druhá možnosť je, že napríklad posielame našich policajtov do Macedónska, Bulharska alebo v rámci Frontexu. Tam by mohlo byť Slovensko aj aktívnejšie,“ uzavrel Klus.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.