Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR: Cyprus má stále šancu na Nobelovu cenu za mier

Monika Voleková, komentár, ilustrácia Foto: Teraz.sk

Nobelova cena za mier ušla o vlások gréckym a tureckým politikom z Cypru. Naopak v Kolumbii nič nenechali na náhodu a mierová zmluva ukončila vyše 50 rokov nepokojov, píše MONIKA VOLEKOVÁ.

Bratislava 3. decembra (Teraz.sk) - Niekoľkomesačné rokovania o podmienkach zjednotenia stredomorského ostrova Cyprus medzi tamojšími Grékmi a Turkami za účasti Organizácie Spojených národov sa skončili 21. novembra vo Švajčiarsku neúspechom. Predmetom sporu ostáva naďalej územie a to znamená hranice medzi oboma etnikami. Ťažko si predstaviť, že by domáci Gréci či Turci chceli prísť o pozície ťažko vybudované od roku 1974, odkedy je ostrov rozdelený.

To sa týka aj regionálnej mocnosti Turecka, ktorého červená vlajka s bielym polmesiacom veje vedľa vlajky Severotureckej cyperskej republiky na severnej časti ostrova a v rozdelenom meste na hranici Nikózii. Samozvanú republiku uznáva však iba Ankara. Patrí sa nezabudnúť na vojenské základne Veľkej Británie (bývalého koloniálneho pána Cypru), blízkosť cyperských Grékov ku Grékom z pevniny a záujem Ruska o dianie v blízkej Sýrii a v tejto výbušnej časti sveta
Líder cyperských Turkov Mustafa Akinci (vľavo) rozpráva so prezidentom gréckej Cyperskej republiky Nicosom Anastasiadesom (vpravo). Medzi nimi špeciálny poradca generálneho tajomníka OSN pre Cyprus Espen Barth Eide a jeho zástupkyňa. Rokovania vo švajčiarskom Mont Pelerin, 20.11.2016
Foto: TASR AP

Prezident gréckej Cyperskej republiky, členskej krajiny Európskej únie, Nikos Anastasiadis, sa ešte v septembri počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku prorocky vyjadril, že rozdelenie ostrova by sa mohlo vyriešiť do konca roka 2016, ak budú všetky strany pokračovať v konštruktívnych rokovaniach. V prípade úspechu sa v kuloároch hovorilo o Nobelovej cene za mier. Nepochybne by to bolo veľké povzbudenie pre spolužitie cyperských Grékov a Turkov vo spoločnom federatívnom štáte.
Pohľad na Ayia Sofia alebo chrám Svätej Sofie na tureckej strane mesta Nikózia. Vedľa seba sú vlajka Turecka a vlajka cyperských Turkov. Tzv.línia pod dohľadom OSN delí ostrov Cyprus na grécku a tureckú časť. Ostrov je rozdelený vyše 40 rokov, 11. 11. 2016.
Foto: TASR AP

Na tom istom Valnom zhromaždení, na veľkom svetovom fóre, prezident juhoamerickej Kolumbie Juan Santos však predložil návrh mierovej zmluvy, ktorá mala ukončiť vyše 50 rokov trvajúci ozbrojený konflikt medzi vládou a ľavicovou gerilou Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie a vyše 200 000 mŕtvymi. V októbri dostal prezident J. Santos a jeho prostredníctvom všetci Kolumbijčania Nobelovu cenu za mier za tento rok za ukončenie násilia. Veľký úspech iste pohladil vnútro ľudí v krajine ťažko skúšanej občianskou vojnou.

Dramatická zápletka však na seba nedala dlho čakať. Kolumbijčania v referende 2. októbra zmluvu, podpísanú s veľkou pompou 26. septembra odmietli. Zrevidovaný nový dokument podpísali opäť prezident s vodcom gerily po rokovaniach až 24. novembra. Konečná verzia mierovej dohody, ktorá by nevyzerala ako bianco šek pre rebelov a nedráždila opozíciu, vznikla až na druhý pokus.
Ženy sa objímajú počas jazdy na podporu mierového procesu medzi vládou Kolumbie a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie niekoľko blokov od ulice, kde prezident J. Santos a líder rebelov z FARC Rodrigo Londono podpísali zrevidovanú mierovú dohodu, 24.11.2016
Foto: TASR AP

Vráťme sa na Cyprus, kde sa politické reprezentácie Grékov a Turkov po neúspechu vo Švajčiarsku rozhodli, že sa za rokovacím stolom stretnú znovu v januári 2017. Očakávania spojené s rokovaniam v Mont Pelérin boli veľké. Nenaplnili sa a to nie je dobrá správa najmä pre voličov na Cypre. Politici opäť otvoria to najpodstatnejšie - tému hranice medzi Grékmi a Turkami, reštitúcie domov a majetkov Grékov, ktorí po obsadení severnej časti ostrova museli odísť z vlastného domu. Tam patrí aj v minulosti lokalita vychyteného letoviska Famagusta.
Grécki a tureckí Cyperčania sloganmi v Nikózii na transparente vyjadrili podporu mierovým rozhovorom o znovuzjednotení etnicky rozdeleného ostrova Cyprus, 21.11.2016.
Foto: TASR AP

Prehadzovať si, ako sa u nás hovorí Čierneho Petra z jednej strany tzv. zelenej zóny (demilitarizovaný úsek pod ochranou jednotiek OSN delí ostrov na dve časti) na druhú, nemá význam. Rovnako ako Kolumbijčania aj obyvatelia a predstavitelia Cypru vedia, že za desiatky rokov sa zmenila situácia na ostrove aj svet okolo neho. No akoby nestačili ekonomické výhody spolupráce vo federácii na to, aby vniesli svetlo do slepej uličky, kam sa dostali grécko-turecké rokovania.

Slováci a Česi v strednej Európe žili dlho v spoločnom štáte. Vieme ako ťažko sa federácia dvoch rovnoprávnych národov rodila, vyvíjala a aké náročné bolo jej delenie. Keď odstránime bočné vplyvy, základom v jednom a druhom prípade ostáva dohoda dvoch partnerov, ktorých sa to najviac týka. Pretože žiť na ostrove spolu alebo vedľa seba je veľký rozdiel a to platí pre Cyprus.