Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Netreba byť veštcom, aby sa dalo konštatovať, že kampaň pekná rozhodne nebude, píše Juraj Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Keďže na voľby sa treba tešiť, možno už oficiálne aj začať – v Zbierke zákonov bolo totiž dnes publikované rozhodnutie predsedu parlamentu „o vyhlásení volieb prezidenta Slovenskej republiky“. Voľby sa uskutočnia v sobotu 23. marca 2024, druhé kolo bude v sobotu 6. apríla 2024.
Prirodzene, o kandidátoch možno zatiaľ iba špekulovať, keďže osoby, ktoré avizujú, že sa v nich chcú uchádzať o priazeň voličov, sa kandidátmi stanú až po preverení dostatočného počtu podpisov na kandidátnej listine – musí ich byť najmenej 15 alebo 15 tisíc, podľa toho či ide o podpisy poslancov parlamentu alebo občanov, ktorí majú právo ich voliť. A po prijatí ich kandidatúry, prípadne po rozhodnutí súdu. Zatiaľ tak nevedno ani to, koľkí kandidáti budú takí a koľkí onakí, teda koľkí budú kandidovať na základe podpisov poslancov a koľkí na základe vyzbieraných podpisov voličov.
Možno však dovtedy hovoriť aspoň o tých, o ktorí už verejne svoju kandidatúru oznámili a o jednom, ktorý tak ešte iba plánuje urobiť, hoci jeho kandidatúra je verejným tajomstvom už niekoľko mesiacov. A možno ísť ešte ďalej a neustále opakovať, že najpravdepodobnejšími postupujúcimi do druhého kola prezidentských volieb sú P. Pellegrini a I. Korčok. Hoci prvý z nich kandidatúru ešte ani neohlásil a druhý už má podporu aj viacerých politických strán. Netreba byť pritom žiadnym veštcom, keďže ide o normálne politické zákonitosti a pravidlá. K nim však patrí aj konštantný dôvetok – pokiaľ sa dovtedy nestane nič naozaj nečakané – ba priam zázračné – alebo katastrofálne.
Inými slovami, nie je potrebné oficiálne oznámenie P. Pellegriniho, že bude kandidovať, keď už od parlamentných volieb 2023 je jasné, že kandidovať bude. Ešte inak, z toho, čo do parlamentných volieb bola iba ambícia, sa po nezískaní kresla premiéra po voľbách stala istota.
Je to tak z viacerých dôvodov, či už ľudských alebo politických, ktoré však už nie sú podstatné. Tým je iné – kampaň, ktorá sa už začala aj na námestiach a po dnešnom vyhlásení volieb začne naberať na obrátkach. A opäť netreba byť veštcom, aby sa dalo konštatovať, že pekná rozhodne nebude. Napokon, ide o veľa, ide o hlavu štátu, ktorá má značné právomoci – viditeľné najmä v predchádzajúcom volebnom období parlamentu – a ktorá ju aj reprezentuje.
Kampaňou sa netreba nechať ani ovplyvniť a ani znechutiť, hoci sa o to budú viacerí politici, kandidáti ako aj aktivistické médiá snažiť. Aj výsledok priamej voľby prezidenta totiž veľa vypovie o aktuálnom stave v krajine, ktorá je už dlhodobo tehotná výraznými politickými problémami. Na voľby sa treba tešiť hlavne preto, lebo v nich budú opäť rozhodovať voliči a nikto iný a akého prezidenta si zvolia, takého aj budú mať.
K poznámke pod čiarou tak zatiaľ platí iba dlhodobo známe pravidlo – kým výrazná časť voličov bude prvom kole hlasovať za kandidáta, ktorého v prezidentskom kresle chce vidieť, v druhom kole budú voliči už viac hlasovať proti kandidátovi, ktorého v ňom vidieť nechcú. Tretia možnosť – voliť nohami – teda tak, ako to bolo v prezidentských voľbách pred piatimi rokmi, kedy účasť klesla hlboko pod 50 percent, nie je dobrá ani správna.
Prirodzene, o kandidátoch možno zatiaľ iba špekulovať, keďže osoby, ktoré avizujú, že sa v nich chcú uchádzať o priazeň voličov, sa kandidátmi stanú až po preverení dostatočného počtu podpisov na kandidátnej listine – musí ich byť najmenej 15 alebo 15 tisíc, podľa toho či ide o podpisy poslancov parlamentu alebo občanov, ktorí majú právo ich voliť. A po prijatí ich kandidatúry, prípadne po rozhodnutí súdu. Zatiaľ tak nevedno ani to, koľkí kandidáti budú takí a koľkí onakí, teda koľkí budú kandidovať na základe podpisov poslancov a koľkí na základe vyzbieraných podpisov voličov.
Možno však dovtedy hovoriť aspoň o tých, o ktorí už verejne svoju kandidatúru oznámili a o jednom, ktorý tak ešte iba plánuje urobiť, hoci jeho kandidatúra je verejným tajomstvom už niekoľko mesiacov. A možno ísť ešte ďalej a neustále opakovať, že najpravdepodobnejšími postupujúcimi do druhého kola prezidentských volieb sú P. Pellegrini a I. Korčok. Hoci prvý z nich kandidatúru ešte ani neohlásil a druhý už má podporu aj viacerých politických strán. Netreba byť pritom žiadnym veštcom, keďže ide o normálne politické zákonitosti a pravidlá. K nim však patrí aj konštantný dôvetok – pokiaľ sa dovtedy nestane nič naozaj nečakané – ba priam zázračné – alebo katastrofálne.
Inými slovami, nie je potrebné oficiálne oznámenie P. Pellegriniho, že bude kandidovať, keď už od parlamentných volieb 2023 je jasné, že kandidovať bude. Ešte inak, z toho, čo do parlamentných volieb bola iba ambícia, sa po nezískaní kresla premiéra po voľbách stala istota.
Je to tak z viacerých dôvodov, či už ľudských alebo politických, ktoré však už nie sú podstatné. Tým je iné – kampaň, ktorá sa už začala aj na námestiach a po dnešnom vyhlásení volieb začne naberať na obrátkach. A opäť netreba byť veštcom, aby sa dalo konštatovať, že pekná rozhodne nebude. Napokon, ide o veľa, ide o hlavu štátu, ktorá má značné právomoci – viditeľné najmä v predchádzajúcom volebnom období parlamentu – a ktorá ju aj reprezentuje.
Kampaňou sa netreba nechať ani ovplyvniť a ani znechutiť, hoci sa o to budú viacerí politici, kandidáti ako aj aktivistické médiá snažiť. Aj výsledok priamej voľby prezidenta totiž veľa vypovie o aktuálnom stave v krajine, ktorá je už dlhodobo tehotná výraznými politickými problémami. Na voľby sa treba tešiť hlavne preto, lebo v nich budú opäť rozhodovať voliči a nikto iný a akého prezidenta si zvolia, takého aj budú mať.
K poznámke pod čiarou tak zatiaľ platí iba dlhodobo známe pravidlo – kým výrazná časť voličov bude prvom kole hlasovať za kandidáta, ktorého v prezidentskom kresle chce vidieť, v druhom kole budú voliči už viac hlasovať proti kandidátovi, ktorého v ňom vidieť nechcú. Tretia možnosť – voliť nohami – teda tak, ako to bolo v prezidentských voľbách pred piatimi rokmi, kedy účasť klesla hlboko pod 50 percent, nie je dobrá ani správna.
