< sekcia Publicistika

KOMENTÁR: Kaliňák odchádza, politika ako vedľajší úväzok ostáva

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Márius Kopcsay komentuje avizovaný odchod Roberta Kaliňáka z parlamentu.

Keď bude Smer budúcu jar oslavovať Medzinárodný deň žien, možno už po boku Roberta Fica nebude svoje fanúšičky rozosmievať žoviálny Robert Kaliňák. Ku koncu roka prekvapivo oznámil, že sa rozhodol opustiť už aj poslaneckú lavicu, v ktorej sedel od marca, odkedy odišiel z funkcie ministra vnútra.

V zostave tímu MDŽ by sa už neocitli ani Kažimír, Počiatek či Maďarič. Aj keď dôvody ich odchodov a ústupov sú rozličné, spája ich fakt, že šlo o najznámejšie tváre Ficovej strany, a že sa z nej v priebehu krátkeho obdobia vytratili.

Počas svojho pôsobenia vo vláde resp. vládach Roberta Fica sa Kaliňákovi nazbieralo dosť okolností a dôvodov, ktoré by v civilizovanom štáte stačili na odchod z funkcie. Hneď ako čerstvý minister vnútra sa neveľmi úspešne potýkal s kauzou Hedvigy Malinovej – ako neohrozený zástanca teórie, že si svoje napadnutie vymyslela.

Môžeme blahosklonne opomenúť trhavinu, ktorá sa v rámci „cvičenia“ ocitla v batožine Slováka letiaceho do Írska (2010), alebo streľbu na študentov v aute (2013) – ako veci, ktoré sa udiali v „Kaliho“ rezorte, ale osobne sa ho netýkajú. Oko však už nemožno prižmúriť nad jeho prepojeniami s podnikateľom Ladislavom Bašternákom, toho času odsúdeným na päť rokov väzenia.

Vyšetrovanie podozrení, ktoré sa týkali Bašternáka, sa rozbiehalo nápadne pomaly a ťažkopádne. Otázkou - aj napriek Kaliňákovmu intenzívnemu vysvetľovaniu - stále ostáva, prečo vôbec vstúpil do nejakých obchodných transakcií s človekom ako je Bašternák. Na druhej strane, Filipa Rybaniča, asistenta poslanca Rajtára (SaS), ktorý na tieto prepojenia upozornil, vyšetrovali a súdili za porušenie bankového tajomstva veľmi promptne, dôsledne a rýchlo. Až by sa človeku chcelo povedať, že zastrašujúco.

Neohrozeného a podľa Fica najlepšieho ministra vnútra napokon zosadila z trónu až lavína udalostí, ktorá sa spustila po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tlak verejnej mienky a občanov, ktorí vyšli do ulíc, urobil koniec tandemu Kaliňák-Fico vo vláde.

K výpočtu dôvodov, prečo sa Kaliňák rozhodol opustiť aj parlament, prispel poslanec Beblavý úvahou, že ide o podmienku, ktorú si mal klásť Miroslav Lajčák, aby bol ochotný kandidovať na post prezidenta SR. Najbližšie dni ukážu, či tieto dve udalosti môžu mať spojitosť (resp. či sa druhá zmienená udalosť vôbec stane). Pri nedávnom pretriasaní Globálneho paktu OSN o migrácii sa však Lajčák nezdal byť v pozícii človeka, ktorý si môže klásť nejaké podmienky.

Pri pohľade na Kaliňákove majetkové priznania je zrejmé, že z hľadiska príjmov je preňho verejná funkcia len vedľajším pracovným pomerom. Z jej výkonu mu vlani na účet prišlo 53 109 eur, ostatné príjmy mu vyniesli 249 402 eur. V predchádzajúcich rokoch dokonca ešte viac, napríklad v roku 2014 to bolo 341 877 eur. Ak mu takýto slušný zárobok vynášajú aktivity v biznise alebo vhodné investovanie, ako sám povedal, nie je odkázaný na poslanecký plat a dokonca ani na obnovenie advokátskej praxe, ktoré avizoval.

Koniec-koncov nie je až také podstatné, či sa z politiky – a či navždy alebo len dočasne – vytratí samotný Kaliňák, ale či z nej vymiznú princípy na upevňovaní ktorých sa podieľal. Či sa stane konečne normou, že podozrenia sú dôvodom pre vyvodenie politickej zodpovednosti – a ak sú spojené s porušením zákona a ak sa potvrdia, tak aj zodpovednosti trestnoprávnej. A tiež, či upadne do zabudnutia veta „skutok sa nestal“, a jedného dňa dokonca i politici, pre ktorých je verejný záujem len vedľajším a nepodstatným produktom.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.