< sekcia Publicistika

Kultúra bírešov alebo Slovensko čara zbavené 4: Symbol stavu krajiny

Hrad Divín Foto: Peter Škorňa

V rámci publicistiky portálu Teraz.sk vám ponúkame štvrtú satirickú glosu zo seriálu o Slovensku čara zbavenom z pera Petra Škorňu.

V dedine Divín, učupenej na rozhraní Krupinskej výšiny a Lučenskej kotliny, sa nachádza viacero historických pamätihodností. Všetkým historickým pamiatkam „tróni“ na nevysokom pahorku, priamo nad centrom dediny, malebná, romantická ruina gotického hradu Divín, nad ktorým neveje erbová vlajka jeho posledných majiteľov Balassovcov, ale tá naša, slovenská. A ako to už u nás chodí, nie hocijaká...

Jasná reč symbolov


Keď uvidíte v parku muža, ktorý má svoje gate „na pol žrde“ – tj. vyzlečené do polovice nôh, buď ide o človeka, ktorý si len v návale núdze „uľavuje na malej“, alebo o čosi horšie – exhibicionistu, či sexuálneho devianta.

O tom je reč symbolov, ktorá je jasne viditeľná už z diaľky a v akomkoľvek jazyku.

Keď vojaci Červenej armády vztýčili na budove Reichstagu v Berlíne v roku 1945 červenú sovietsku zástavu, znamenalo to demonštráciu víťazstva Červenej armády nad Hitlerovým Nemeckom. Podobne symbolizoval a demonštroval víťazstvo nad japonskou armádou aj známy akt vztyčovania americkej vlajky šiestimi americkými námorníkmi vo februári 1945 na japonskom ostrove Iwo-džima.

Vlajka má aj inú symboliku...


Na Filipínach znamená obrátenie ich vlajky hore nohami to, že národ je vo vojne. Čosi podobné, aj keď predsa len iné, znamená otočenie americkej vlajky hore nohami – ide o jasný symbol tiesne alebo aktu politického protestu. Na Slovensku – ale aj v iných krajinách, znamená stav, keď je štátna vlajka vyvesená do polovice výšky stožiara, vyhlásenie štátneho smútku. Zároveň v takomto prípade pri výzdobe vyvesená aj čierna zástava...

Divínsky rébus


Čo však v prípade, keď nad ruinami hradu Divín, na jeho najvyššie položenom mieste, je na torze kamenného muriva, ktoré ostalo z horného hradu, je vyvesená roztrhaná štátna zástava na pol žrde?

Vyjadruje smútok obyvateľov dedinky za zašlými časmi stredoveku?

Či skôr hold a hrdosť miestnych - na hrade dočasne manuálne pracujúcich nezamestnaných na ich štát, ktorý pre nich v rámci fondov obnovy historických parkov a architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave a na podporu vyriešenia zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných vyčlenil aspoň aké – také finančné prostriedky? A keďže sa financie v štátnej kase na ďalšie obdobie aktivačných prác nenašli, tak ju na protest roztrhali?

Hrad Divín
Foto: Peter Škorňa


Možné je všeličo


Dokonca aj to, že ide o špecifický prejav patriotizmu divínskych vlastencov, ktorí si povedali, že keď môžu v Matici slovenskej plesnivieť obrazy majstra Hložníka, ktoré daroval národu, keď z Národného pokladu Matice slovenskej zmizla časť zlata a nikto nevie kam - prečo by oni mali byť horší a mali by mať vyvesenú štátnu vlajku tak, ako by mala vyvesená byť?

Kto teda stojí za týmto záhadným divínskym symbolickým vlajkovým rébusom?

Zdá sa, že najpravdepodobnejšou verziou je – ako to už v živote býva, posledná možnosť: Divínčania, ktorí nie sú členmi, rodinnými príslušníkmi, či protežantami úzkej vládnucej straníckej nomenklatúry, vyvesili adekvátne k tejto situácii aj štátnu zástavu.

Hrad Divín
Foto: Peter Škorňa


Tá by mala byť používaná dôstojne, tak aby jej vyvesenie zodpovedalo jej postaveniu ako štátneho symbolu. Mala by byť vyjadrením hrdosti a dôstojného postavenie obyvateľov krajiny, ktorej symbolom je.

To, ako je neznámymi vlastencami z Divína vyvesená štátna zástava nad hradným bralom, je teda zrejme len ďalší smutný symbol ešte smutnejšieho obrazu a stavu Slovenska, v ktorom musia žiť, pretože všetci ujsť do daňových rajov na Belize, či Grenady nemôžu...

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.