Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Publicistika

M. JUHANIAK: Chcem zlepšiť kvalitu života ľudí v BBSK

Na snímke kandidát na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Martin Juhaniak. Foto: TASR - Branislav Račko

Juhaniak pracoval v minulsoti ako vyšetrovateľ na oddelení ekonomickej kriminality Okresného riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v B. Bystrici a neskôr ako príslušník inšpekcie Ministerstva vnútra SR.

Brezno 29. októbra (TASR) – Zlepšenie kvality života ľudí v kraji je hlavnou prioritou nezávislého a nestraníckeho kandidáta na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Martina Juhaniaka. Ako uviedol v rozhovore pre TASR, voličom ponúka desať rokov skúseností, v súčasnosti pôsobí ako prednosta Mestského úradu Brezno a okrem toho je i majiteľom rodinnej firmy. Predtým pracoval ako vyšetrovateľ na oddelení ekonomickej kriminality Okresného riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Banskej Bystrici a neskôr ako príslušník inšpekcie Ministerstva vnútra SR.

Prečo ste sa rozhodli zabojovať o post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK)?

Náš kraj stratil kredit, a to je hlavný dôvod. V BBSK sa podľa mňa žije horšie, problémy, ktoré tu dnes sú, sa neriešia. Som presvedčený, že kraj má pôsobiť tak, aby sa ľuďom žilo dobre a urobím všetko pre to, aby tento cieľ bol mojím volebným programom naplnený. Mňa práca pre ľudí, práca v samospráve teší a napĺňa. Je to dennodenná intenzívna práca, kedy sa stretávam s našimi obyvateľmi a riešim problémy, ktoré majú.

Chcem ponúknuť ľuďom nový, moderný spôsob vedenia kraja, už je čas, kedy by mohla nastať generačná obmena. Okrem toho máme dnes stav, keď náš kraj vedú politickí nominanti, sú tam zamestnaní ich rodinní príslušníci. Je dôležité, aby kraj ako inštitúcia bol riadený profesionálnymi odborníkmi.

Mojou prioritou je zlepšiť kvalitu života ľudí v našom kraji. V kraji sa žije horšie, problémy ľudí sa neriešia, s vedením kraja a jeho predsedom ostatné štátne a samosprávne orgány takmer vôbec nespolupracujú. Chcem, aby sa našim ľuďom žilo ľahšie a robím všetko pre to, aby sa nezabúdalo najmä na chudobnejšie a slabšie regióny. Pretože tie dnes potrebujú neodkladnú pomoc a nádej na lepší život.

Ako rodený Brezňan som sa rozhodol, že zostanem žiť vo svojom rodnom meste, v našom kraji, založil som si tu rodinu, s manželkou tu vychovávame deti a urobím všetko pre to, aby sa v kraji žilo ľahšie. Ako majiteľ firmy tiež viem, že v dnešnej dobe majú ľudia v BBSK problém sa zamestnať, ale zároveň je aj ťažké vytvárať pracovné miesta a udržať ich. Preto musíme robiť všetko pre to, aby ľudia, ktorí nechcú odísť z nášho kraja, mali možnosti a ponuku práce.

Na ktoré hlavné aspekty sa v prípade vášho zvolenia zameriate v oblasti školstva a zdravotníctva?

Samosprávny kraj má vo svojej kompetencii oblasť stredného školstva. V ňom vidím problém vo financovaní, pretože je dosť poddimenzované. Najviac je to na gymnáziách, ktoré majú problém udržať svoj chod a v rámci rozhodovania zastupiteľstva BBSK je neustála polemika a vyvíjaný tlak na znižovanie počtu tried. To má nadväznosť aj na menej financií v rámci udržania chodu, prevádzky, ale aj budúceho rozvoja študijných programov.

Na druhej strane je množstvo študentov, ktorí dnes majú problém uplatniť sa na trhu práce. Je potrebné zvýšiť naviazanosť na požiadavky trhu práce. Preto stredné odborné školstvo musí byť viac zamerané na prax a tu musíme vyvinúť väčšiu aktivitu na to, aby praktická stránka vyučovania bola zabezpečovaná priamo u zamestnávateľov. Systém duálneho vzdelávania na túto problematiku nestačí, ale existuje na to riešenie – viac aktivizovať našich študentov a vytvárať podmienky, aby mohli viac praxovať.

Zdravotníctvo je priamo tá oblasť, kde sa môže viditeľne zvýšiť kvalita života našich obyvateľov. BBSK môže v priebehu nasledujúcich piatich rokov zabezpečiť - prostredníctvom dotácií - kvalitné prístrojové vybavenie v našich nemocniciach, kde je samozrejme majetková účasť štátu. Samosprávny kraj tiež môže priamo vytvárať alebo participovať na vytváraní rehabilitačných centier, ktoré ocenia všetci zdravotne postihnutí, seniori, ale aj tí ľudia, ktorí jednoducho potrebujú takúto pomoc. V oblasti zdravotníctva je tiež potrebné vytvoriť akčnú skupinu, ktorá spraví audit a vyhodnotenie technického vybavenia zariadeniami, ktoré sú potrebné na diagnostikovanie zdravotných problémov, ale aj na rehabilitáciu a v okresných nemocniciach tieto služby zabezpečiť. Pretože samosprávny kraj disponuje s rozpočtom, ktorý na toto má.

Aké sú vaše priority v oblasti dopravy a cezhraničnej spolupráce?

V rámci volebného programu som si dal za cieľ, že opravíme 400 kilometrov ciest, čo je dnes možné aj prostredníctvom finančných prostriedkov, ktoré kraj má k dispozícii. Je jasné, že eurofondy BBSK v budúcnosti bude môcť čerpať a preto nemôžeme vynechať ani jeden deň príprav. Eurofondy získame iba na kvalitne pripravené projekty a taký projekt znamená rok či dva roky práce. Preto netreba strácať čas a pripraviť sa na rekonštrukcie ciest a mostov v rámci správcovskej kompetencie kraja. Čo sa ešte týka dopravy, dnes je doba, kedy sa zavádzajú projekty takzvaných smart cities. Tie je možné aplikovať hlavne pre väčšie mestá, ako napríklad projekt integrovanej dopravy. Existujú však aj rôzne programovo-technické vybavenia, ktoré je možné zavádzať do praxe a zjednodušia našim obyvateľom život.

Rovnako môžeme vyčleniť v rámci zvyšovania kultúry cestovania aj financie na zlepšenie stavu vozového parku. Vo väčších mestách je už dnes možné využiť elektrobusy, ktoré sú na jednej strane ekonomickejšie a na druhej znižujú zaťaženosť životného prostredia. V rámci programového obdobia je do roku 2022 možné využiť financie na vybudovanie nových autobusových staníc. Vo väčších, okresných mestách sa to dá pripraviť a urobiť, v menších mestách a obciach je možné riešiť autobusové zastávky, ktoré sa dajú obstarávať hneď a kraj vie pomôcť v logistike.

Čo sa ešte týka ciest, chýba na nich dopravné vodorovné značenie, ktoré zvyšuje bezpečnosť, ale aj pozitívny ráz našej krajiny. V okolí ciest máme neporiadok, pohodené plastové fľaše. Aj tu je možnosť, ako zamestnať dlhodobo nezamestnaných, ako pomôcť zatraktívniť vzhľad prostredia. V neposlednom rade je potrebné zaoberať sa projektmi nemotorovej dopravy - sú to cyklotrasy. Tie BBSK v súčasnosti vôbec nerobíme. V Brezne sme získali dotáciu na deväťkilometrovú cyklotrasu, ktorá v podstate spája región mesta Brezna s Valaskou, ako aj s dochádzaním do práce do Železiarní Podbrezová, ktoré sú naším najväčším zamestnávateľom.

Inšpiráciu sme hľadali na Morave, kde cykloturizmus funguje na výbornej úrovni a môžeme tam hľadať inšpiráciu aj do budúcnosti. To je aj tá oblasť cezhraničnej spolupráce, kde môžeme zapracovať. BBSK si zvolil cestu vlastnej izolácie, ale v zahraničí je možné inšpirovať sa a získavať nové skúsenosti a informácie, ktoré sa dajú u nás aplikovať do praxe.

V predchádzajúcom období stratil BBSK možnosť čerpať prostriedky z eurofondov na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy. Aké by boli, aj vzhľadom na túto skutočnosť, vaše hlavné kroky z pozície predsedu kraja v tejto oblasti?

Je potrebné urobiť personálny a finančný audit, ako aj audit procesov. Tam je možné získať hneď nejaké finančné prostriedky, ktoré môžeme využiť na plnenie iných funkcií samosprávneho kraja. To znamená, na pravidelných pracovných poradách si stanoviť pracovné úlohy, ktoré budú reflektovať volebný program a v ňom sú zapracované riešenia pre všetky oblasti.

Čo sú podľa vás najväčšie problémy v BBSK a ako by ste sa ich pokúsili riešiť?

Z pohľadu manažéra v samospráve je to jeho strata kreditu spôsobená súčasným vedením. Druhým najväčším problémom je nízka ekonomická sila BBSK a problém zamestnať sa a uplatniť na trhu práce. Najdôležitejšie problémy, ktoré je treba riešiť, je teda práca v regióne pre mladých aj starších. Mladí sú vzdelaní, avšak nemajú prax, starší ľudia sa môžu uplatniť v tradičných odvetviach. Tu vidím priestor vo výrobe a príprave regionálnych a miestnych potravín. Kraj môže pomôcť a participovať pri vytváraní družstiev v problémových lokalitách. Juh Slovenska bol odjakživa poľnohospodárskou oblasťou. Preto sa treba zamerať na regionálne potraviny, ktoré môžeme dodávať do našich zariadení a škôl.

Je tiež dôležité využiť kompetencie samosprávneho kraja v rámci podnikania. Mestá a obce sa snažia prilákať investorov a vytvárajú priemyselné parky. Tejto problematike sa venuje množstvo malých obcí, mnohokrát však potrebujú právnu, koordinačnú či propagačnú pomoc. Niekedy aj s vybudovaním infraštruktúry. V neposlednom rade je BBSK lákadlom pre turizmus. Ľudia, ktorí prichádzajú, si chcú niečo pozrieť, ubytovať sa a využiť služby. Preto stravovanie, ubytovanie a návštevy kultúrnych inštitúcií nám môžu priniesť financie.

Ďalšími problémami kraja sú bezpečnosť a rómsky problém. Viem vytvoriť akčnú skupinu z regionálnych odborníkov, ale i z príslušníkov vrcholových vedení PZ, členov mestských polícií, ako aj takzvaných miestnych rómskych aktivistov. A stanoviť si krátkodobé a dlhodobé ciele, nastaviť si to a na základe toho pokračovať v postupnom riešení v tejto oblasti.

Tretí rok pôsobíte ako prednosta Mestského úradu Brezno. V ktorých oblastiach a akými spôsobmi by sa na základe vašich skúseností zo samosprávy mal kraj viac angažovať, aby ho ľudia vnímali pozitívnejšie a intenzívnejšie než v súčasnosti?

Zastávam názor, že kraj je vzdialený našim obyvateľom, pretože nikdy na jeho čele nestál človek, ktorý by nebol politickým nominantom a riadenie BBSK neprispôsobil svojmu politickému cieľu. Kraj potrebuje mať na svojom čele človeka, ktorý povýši občana na prvé miesto a nie iba ako prostriedok na uchopenie moci. Je potrebné nastaviť procesy tak, aby bol kraj pre občana užitočný. Spomenul som oblasť zdravotníctva a sociálnych služieb, kde kompetenciu BBSK budú môcť obyvatelia pocítiť priamo. Potom je to aj oblasť koordinačná a riadiaca, kde samosprávny kraj má čo ponúknuť.