Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ľudia na Slovensku chcú vidieť jednotu, aby sme sa vláde postavili. Keď nebudeme jednotní, nahráva to Ficovi, Pellegrinimu a Dankovi, povedal M. Šipoš z hnutia Slovensko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 15. marca (Teraz.sk) – V Európskej únii je cítiť trend nárastu podpory radikálnych euroskeptických strán, prejavil sa aj v parlamentných voľbách na Slovensku či v Maďarsku. Cieľom hnutia Slovensko v eurovoľbách je posilniť sily, ktoré chcú európsky projekt rozvíjať a nie zničiť zvnútra. V TASR TV to povedal predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš.
V protiklade k liberálnemu progresivizmu chce byť podľa neho hnutie Slovensko konzervatívnejšie a pôsobiť na európskej politickej scéne ako „hlas zdravého rozmumu“. „Nebolo by dobré, ak by extrémisti, ktorí už ceria zuby na Európsku úniu, ju rozobrali zvnútra. Našim cieľom je mať dobrý výsledok, aby sme podporili proeurópske sily,“ povedal Šipoš.
Ambíciou hnutia je podľa neho zisk jedného až dvoch mandátov v Európskom parlamente (EP), za ktoré chce bojovať celý tím od Petra Polláka na prvom mieste, až po posledného Igora Matoviča, v prípade zisku iba jedného mandátu by ho mal obsadiť doterajší europoslanec Pollák. Kandidujú v koalícii s hnutím Za ľudí, Kresťanská únia sa v týchto voľbách rozhodla postaviť vlastnú kandidátnu listinu na čele s Milanom Krajniakom. „Kresťanská únia sa slobodne rozhodla, že chcú vyskúšať európske voľby samostatne. Uvidíme, ako to dopadne,“ konštatoval Šipoš.
Hnutie Slovensko chce podľa neho aj v europarlamente pôsobiť ako prorodinné a protikorupčné a byť protiváhou silám, aké podľa neho aktuálne vytvorili vládnu koalíciu na Slovensku. „Vieme dobre, ako chceli zmeniť Trestný zákon, ako rušia Špeciálnu prokuratúru, ako idú rozobrať Rozhlas a televíziu Slovenska ako inštitúciu,“ povedal.
Na svoje protestné akcie v uliciach proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podľa neho hnutie Slovensko v minulosti pozývalo všetky opozičné strany, vrátane mimoparlamentných. „Zareagovalo vtedy KDH a Demokrati,“ pripomenul Šipoš.
Aj v aktuálnej situácii by podľa neho opoziční voliči skôr privítali zjednotenú opozíciu, ako separátne akcie Progresívneho Slovenska s SaS. „Ľudia na Slovensku chcú vidieť jednotu, aby sme sa vláde postavili. Keď nebudeme jednotní, nahráva to Ficovi, Pellegrinimu a Dankovi,“ povedal Šipoš.
Účasť Igora Matoviča na voľbách prezidenta podľa Šipoša pomohla zvýšiť ochotu ľudí zúčastniť sa ich a zároveň vytvorila priestor aj pre prípadné prekvapenie v prvom kole. „Už sa mnohokrát stalo, že prieskumy niečo ukazovali a voľby dopadli úplne inak,“ upozornil.
Po prvom kole sa podľa neho v hnutí dohodnú na ďalšom postupe, už dnes je však ich cieľom to, aby sa prezidentom nestal Peter Pellegrini (Hlas-SD). „Nemôže mať vláda, Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko na Slovensku všetko,“ vyhlásil Šipoš.
Za vážny signál o nesprávnosti slovenskej zahraničnej politiky Šipoš považuje rozhodnutie českej vlády pozastaviť medzivládne konzultácie so Slovenskom. „Je to zdvihnutý prst z Českej republiky, signál ľuďom na Slovensku,“ povedal. Za čias vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera, aj Ľudovíta Ódora bolo podľa neho Slovensko súčasťou jadra Európskej únie, ktoré jednoznačne odsudzuje agresiu Ruska na Ukrajine, dnes sa však ministri Ficovej vlády stretávajú aj s členmi vlády Ruskej federácie.
V protiklade k liberálnemu progresivizmu chce byť podľa neho hnutie Slovensko konzervatívnejšie a pôsobiť na európskej politickej scéne ako „hlas zdravého rozmumu“. „Nebolo by dobré, ak by extrémisti, ktorí už ceria zuby na Európsku úniu, ju rozobrali zvnútra. Našim cieľom je mať dobrý výsledok, aby sme podporili proeurópske sily,“ povedal Šipoš.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Michalom Šipošom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Ambíciou hnutia je podľa neho zisk jedného až dvoch mandátov v Európskom parlamente (EP), za ktoré chce bojovať celý tím od Petra Polláka na prvom mieste, až po posledného Igora Matoviča, v prípade zisku iba jedného mandátu by ho mal obsadiť doterajší europoslanec Pollák. Kandidujú v koalícii s hnutím Za ľudí, Kresťanská únia sa v týchto voľbách rozhodla postaviť vlastnú kandidátnu listinu na čele s Milanom Krajniakom. „Kresťanská únia sa slobodne rozhodla, že chcú vyskúšať európske voľby samostatne. Uvidíme, ako to dopadne,“ konštatoval Šipoš.
Hnutie Slovensko chce podľa neho aj v europarlamente pôsobiť ako prorodinné a protikorupčné a byť protiváhou silám, aké podľa neho aktuálne vytvorili vládnu koalíciu na Slovensku. „Vieme dobre, ako chceli zmeniť Trestný zákon, ako rušia Špeciálnu prokuratúru, ako idú rozobrať Rozhlas a televíziu Slovenska ako inštitúciu,“ povedal.
Na svoje protestné akcie v uliciach proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podľa neho hnutie Slovensko v minulosti pozývalo všetky opozičné strany, vrátane mimoparlamentných. „Zareagovalo vtedy KDH a Demokrati,“ pripomenul Šipoš.
Aj v aktuálnej situácii by podľa neho opoziční voliči skôr privítali zjednotenú opozíciu, ako separátne akcie Progresívneho Slovenska s SaS. „Ľudia na Slovensku chcú vidieť jednotu, aby sme sa vláde postavili. Keď nebudeme jednotní, nahráva to Ficovi, Pellegrinimu a Dankovi,“ povedal Šipoš.
Účasť Igora Matoviča na voľbách prezidenta podľa Šipoša pomohla zvýšiť ochotu ľudí zúčastniť sa ich a zároveň vytvorila priestor aj pre prípadné prekvapenie v prvom kole. „Už sa mnohokrát stalo, že prieskumy niečo ukazovali a voľby dopadli úplne inak,“ upozornil.
Po prvom kole sa podľa neho v hnutí dohodnú na ďalšom postupe, už dnes je však ich cieľom to, aby sa prezidentom nestal Peter Pellegrini (Hlas-SD). „Nemôže mať vláda, Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko na Slovensku všetko,“ vyhlásil Šipoš.
Za vážny signál o nesprávnosti slovenskej zahraničnej politiky Šipoš považuje rozhodnutie českej vlády pozastaviť medzivládne konzultácie so Slovenskom. „Je to zdvihnutý prst z Českej republiky, signál ľuďom na Slovensku,“ povedal. Za čias vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera, aj Ľudovíta Ódora bolo podľa neho Slovensko súčasťou jadra Európskej únie, ktoré jednoznačne odsudzuje agresiu Ruska na Ukrajine, dnes sa však ministri Ficovej vlády stretávajú aj s členmi vlády Ruskej federácie.
