< sekcia Regióny

Kladzany ukrývajú kryptu Vladárovcov i pomník venovaný antifašistovi

Na snímke členovia speváckej skupiny Ondavanka z obce Kladzany vo Vranovskom okrese, 22. marca 2019. Foto: TASR - Michaela Zdražilová

Prvá písomná zmienka o Kladzanoch pochádza z roku 1391. V súčasnosti má 525 až 530 obyvateľov.

Kladzany 23. marca (TASR) - Kladzanské ľudové divadlo (KĽUD) vzniklo v obci Kladzany vo Vranovskom okrese, kde aj stále pôsobí, v roku 1999. História divadelníctva v dedine však siaha ešte do prvej polovice 20. storočia.

V súčasnosti má približne 13 členov. "Za 20 rokov našej pôsobnosti sme zahrali 20 predstavení, teda celovečerných premiér a zopár kabaretných pásiem," uviedol pre TASR umelecký vedúci divadla Jozef Jenčo s tým, že dokopy odohrali stovky predstavení. Sú typické tým, že sú v zemplínskom, resp. východoslovenskom dialekte a každé z nich je autorské. Úplne prvú hru však urobili v slovenčine. "Keď som si pozrel videozáznam, tak mi to strašne vadilo," zaspomínal Jenčo s tým, že prejav hercov bol umelý. Ten v dialekte je podľa neho prirodzenejší a autentickejší. Aj preto ho využívajú dodnes. "Teraz to začína byť najväčšia móda, že sa všetci vracajú naspäť ku svojim koreňom a my sme sa k nim vrátili už dávno," pousmial sa.

Ich divadelné hry vychádzajú z prostredia vidieka alebo malomesta. "Snažíme sa zachytiť súčasný stav spoločnosti vtipným, veselým spôsobom. Ale zároveň, sem-tam, do toho dáme nejakú myšlienku, aby to nebola len taká bohapustá komédia," vysvetlil Jenčo. Každý rok 30. decembra má KĽUD premiéru novej hry v dome kultúry v Kladzanoch. "Potom s ňou chodíme po celom Slovensku. Má to dobré ohlasy aj v iných regiónoch, nakoľko témy, ktoré sa snažíme spracovať, sú blízke aj tým ľuďom a ten dialekt je pre nich veľmi zaujímavý," priblížil umelecký vedúci s tým, že aj keď niekto používaným slovám nerozumie, domyslí si ich v rámci situácie, ktorá sa na javisku odohrala.

Na snímke členovia Kladzanského ľudového divadla (KĽUD) v obci Kladzany vo Vranovskom okrese, 22. marca 2019.
Foto: TASR - Michaela Zdražilová


Jenčo si myslí, že k divadlu sa v obci vrátili aj preto, že v nej v 20. rokoch minulého storočia pôsobil učiteľ Viliam Fleischer. Ten si podľa neho ako spôsob výučby a vôbec, aby ľudia nechodili hlavne v zime len do krčmy, ale venovali sa niečomu zmysluplnejšiemu, vymyslel, že s nimi bude hrať divadlo. "Za desať rokov nacvičil s ľuďmi 30 divadelných hier," spomenul s tým, že to ostalo v ľuďoch, napríklad aj v jeho babke. "Boli takí nadšenci divadla, že chodili už dve hodiny pred začiatkom predstavenia a sedeli v strede hľadiska a čakali, keď to začne a potom chceli, aby sme to aj desaťkrát zahrali len pre nich, že im to pripomínalo mladosť," ozrejmil. Podľa neho aj keď v Kladzanoch vystupuje iné divadlo, domáci na predstavenie prídu. "Čo sa v iných obciach nestáva často. Čiže v tomto smere je to taká netradičná dedina určite," skonštatoval.

Medzi najväčšie ocenenia ich práce zaradil Cenu Stana Radiča na festivale Kremnické gagy za objav roka 2011 či prvé miesta na krajských Scénických žatvách alebo druhé miesto na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla dospelých Belopotockého Mikuláš.

Klasicistický evanjelický kostol má vyše 200 rokov


Klasicistický evanjelický kostol v obci Kladzany vo Vranovskom okrese, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1986, bol postavený zásluhou prvého tunajšieho kňaza Samuela Fábryho, ktorý do obce prišiel v roku 1805. Uviedla to pre TASR miestna farárka Mária Juhásová.

"Bol taký horlivý za to, aby tu chrám boží bol, že odchádzal na zbierky so svojimi veriacimi až do Užhorodu a Níreďházu," vysvetlila. Základný kameň posvätili v máji 1808. "Prvé služby Božie sa v tomto kostole konali v roku 1812. Potom bol posvätený v roku 1814, a to na štvrtú adventnú nedeľu 18. decembra," spresnila.



Okrem Samuela Fábryho pôsobili v tunajšom cirkevnom zbore a chráme podľa Juhásovej aj ďalšie významné osobnosti, a to bratia Ján a Adam Hlovíkovci. Najdlhšie, spolu 52 rokov, tu bol farárom Gustáv Kmoško. Pri pamätnej tabuli, ktorá sa nachádza z vonkajšej strany chrámu, si každý rok pripomínajú ich dielo. "Keď je pamiatka zosnulých, ideme aj na miestny cintorín, kde odpočívajú dvaja z 13 farárov, ktorí tu pôsobili," uviedla s tým, že sú tam pochovaní Fábry a Kmoško.

Súčasťou interiéru kostola je viacero zaujímavých objektov. Pôvodný drevený oltár už nejestvuje. Aktuálne je jeho súčasťou obraz Ježiš Kristus – cesta, pravda a život. Pochádza z roku 1852 a jeho autorom je v obci pôsobiaci farár Gustáv Kacián. Jeho otec Jozef bol kňazom v Merníku, kde sa v roku 1831 odohrala vzbura a jeho zabili sekerou. Syn Gustáv na pamiatku vytvoril túto olejomaľbu.

Jeden zo zvonov v chráme chýba, počas prvej svetovej vojny ho totiž odvliekli na výrobu zbraní. "Orgán do kostola pribudol počas pôsobenia Jána Goldpergera, a to v roku 1901," spomenula Juhásová. Terajšiu kazateľnicu postavili o deväť rokov na to.

Zaujímavým predmetom v chráme je aj barokový kalich. "Podľa nápisu zachovanom na spodnej časti jeho základne bol vyhotovený v roku 1743 a renovovaný v roku 1825. Na kŕčok kalicha sa použila časť staršieho gotického kalicha, o čom svedčí nápis gotickým písmom po jeho obvode. Okrem nápisov sa na spodnej časti základne kalicha zachovali aj dve dobové zlatnícke značky," informovala TASR Lenka Megyeši Ďurčeková z Krajského pamiatkového úradu v Prešove.

Folklórna skupina Ondavanka má vo svojom repertoári vyše 100 piesní


Folklórna skupina Ondavanka pôsobí v obci Kladzany vo Vranovskom okrese 18 rokov. V jej repertoári sa nachádza vyše 100 piesní. Jej členovia s nimi vystupujú na rôznych súťažiach, akciách v blízkom okolí, prezentovali ich už aj v Srbsku a Poľsku.

"Zakladateľom skupiny bol vtedajší predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej Michal Pristaš s terajšou vedúcou skupiny Máriou Klimovou," informovala TASR členka Ondavanky Magda Juhásová. Piesne, ktorým sa venujú, pochádzajú z Kladzian, blízkeho okolia i regiónu. "Toto sme si chceli zachovať i naďalej, a preto nepreberáme od iných folklórnych skupín žiadne piesne," zdôraznila. Pripravené majú aj tzv. pásma, a to svadobné, krstiny a pridaný. Tie nie sú iba o speve. "Museli sme sa zahrať aj na herečky," pousmiala sa. Námety čerpali od rodičov i starých rodičov. Zachovať tak chceli zvyky, ktoré boli v ich dedine.

Aktuálne má skupina osem členov, začínali približne s 15. "Potom sa k nám pridali aj muži, tak nás bolo 23," zaspomínala Juhásová s tým, že skupina ale starne. "A mladých ťažko získať. Čiže my pokiaľ vládzeme, aj keď nevládzeme niekedy, sa snažíme to ešte utiahnuť. Snáď sa nám podarí prilákať nejakých mladých. Už sa mi niečo podarilo, tak dúfam, že to bude pokračovať ďalej," vyjadrila Juhásová nádej. Spomenula, že kedysi sa stretávali častejšie. "Keď sme začínali, bolo dedinských folklórnych skupín oveľa menej," vysvetlila s tým, že teraz sú takmer v každej obci, a teda i počet vystúpení sa preriedil.

Podľa jej ďalších slov je pre ne pozitívne byť súčasťou Ondavanky. "Je to predovšetkým o zachovávaní kultúrneho dedičstva našich otcov, starých otcov a materí," zdôraznila. Zaujímavosťou je, že každá si sama vyšívala svoju blúzku, tzv. oplecko. "Každá sme v tom zanechali kus našej práce a snahy," uviedla s tým, že sa inšpirovali doma vzormi zo šatiek či obrusov. Juhásová spomenula, že väčšina členiek folklórnej skupiny spieva aj v evanjelickom kostole. "Niekedy v krojoch vystupujeme aj na cirkevných akciách alebo slávnostiach," uzavrela.

V obci možno nájsť kryptu Vladárovcov i pomník venovaný antifašistovi


Kladzany sú obec, kde je KĽUD. Aj takto TASR predstavil dedinku vo Vranovskom okrese jej starosta Daniel Lorinc. Ide podľa neho o dvojzmyselný význam. Už 20 rokov tu totiž pôsobí Kladzanské ľudové divadlo (KĽUD). "A my sa snažíme, aby ľudia tu v obci po práci mohli zrelaxovať, oddýchnuť si," vysvetlil.

Na margo toho spomenul, že sa v obci snažia skôr zapájať do spoločných aktivít s dôrazom na turistické a oddychovo-relaxačné aktivity. Pri rieke Ondava v katastri dediny sa napr. nachádza prístav pre splavovanie s altánkom a ohniskom.

Zaujímavým objektom v obci je krypta rodiny Vladárovcov, ktorú vybudovali v lesíku situovanom neďaleko nového rímskokatolíckeho kostola. Podľa Lorinca bola určená hlavne pre uchovávanie telesných pozostatkov týchto vlastníkov panstva Kladzany i Majerovce. Prechod frontu sa odzrkadlil na tom, že z jej interiéru sa toho veľa nezachovalo. Ostala otvorená pravdepodobne do roku 1968, kedy vchod zamurovali. "Vznik krypty sa odhaduje na roky 1840 až 1850," poznamenal. V obci bol aj kaštieľ tejto rodiny. Rovnako ako celá dedina bol podľa jeho ďalších slov počas druhej svetovej vojny vypálený. Jeho zvyšky zbúrali a na jeho mieste vyrástla škola.

"S druhou svetovou vojnou je spojená aj taká zaujímavosť, že v katastri obce Kladzany padol nemecký antifašista Hans Jahn, ktorý tu má aj pomník," uviedol Lorinc s tým, že sa ho snažia zachovať. KĽUD príbeh tohto vojaka zreálnil aj v jednej zo svojich celovečerných hier. Aktuálne sa pomník nachádza v areáli bývalého včelína, kde ho presťahovali z centra obce. Dôvodom bolo podľa starostu to, že tam nebol chránený proti drobnému vandalizmu, ale rovnako aj z bezpečnostného hľadiska.

Včelín fungoval v obci dlho, približne do roku 1990. Bol akousi vstupnou bránou do ovocných sadov s rozlohou 47 hektárov, ktoré sú aktuálne nevyužívané, zarastené a spustnuté. Budovu by obec chcela využiť na rozbehnutie sociálneho podniku.

Prvá písomná zmienka o Kladzanoch pochádza z roku 1391. V súčasnosti má 525 až 530 obyvateľov.

Na snímke krypta rodiny Vladárovcov v obci Kladzany vo Vranovskom okrese, 22. marca 2019.
Foto: TASR - Michaela Zdražilová

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.