Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zo 144 nálezov, v ktorých ÚS SR vyslovil porušenie Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sa najviac týkalo rozhodovacej činnosti okresných súdov Bratislava I (17 nálezov).
Autor TASR
Košice 20. júla (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR v prvom polroku tohto roka vyslovil v 144 nálezoch porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Zároveň priznal sťažovateľom v 136 nálezoch primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 301.750 eur. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.
Zo 144 nálezov, v ktorých ÚS SR vyslovil porušenie Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sa najviac týkalo rozhodovacej činnosti okresných súdov Bratislava I (17 nálezov), Žilina (13), Piešťany (12), Bratislava III (8) a Okresný súd Košice-okolie (8). Porušenie uvedených práv sa týkalo občianskoprávnych vecí (91), exekučných (19), obchodnoprávnych (12), trestných (10), rodinných (6), dedičských (3), pracovnoprávnych vecí (2) a konania správneho súdnictva (1).
Najvyššie priznané finančné zadosťučinenie v jednotlivých konaniach bolo 16.500 eur v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, v sume 12.000 eur v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrica a Okresnom súde Zvolen, a v sume 11.400 eur v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre.
Jedným z konaní, v ktorom ÚS SR zistil závažné porušenie práv, sa týkalo postupu Okresného súdu Košice I. Od začatia konania ubehlo 23,5 roka a od vstupu sťažovateľky do konania takmer 14 rokov bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. „Už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná," uviedla predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie nežiaduceho stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, a to konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote. Samotným prerokovaním veci sa totiž neodstráni pretrvávajúci stav právnej neistoty. K jeho odstráneniu dochádza až právoplatným rozhodnutím v merite veci," uzatvára Macejková s tým, že základnou povinnosťou každého sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, aby nedošlo k porušeniu základných práv účastníkov konania.
Zo 144 nálezov, v ktorých ÚS SR vyslovil porušenie Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sa najviac týkalo rozhodovacej činnosti okresných súdov Bratislava I (17 nálezov), Žilina (13), Piešťany (12), Bratislava III (8) a Okresný súd Košice-okolie (8). Porušenie uvedených práv sa týkalo občianskoprávnych vecí (91), exekučných (19), obchodnoprávnych (12), trestných (10), rodinných (6), dedičských (3), pracovnoprávnych vecí (2) a konania správneho súdnictva (1).
Najvyššie priznané finančné zadosťučinenie v jednotlivých konaniach bolo 16.500 eur v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, v sume 12.000 eur v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrica a Okresnom súde Zvolen, a v sume 11.400 eur v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre.
Jedným z konaní, v ktorom ÚS SR zistil závažné porušenie práv, sa týkalo postupu Okresného súdu Košice I. Od začatia konania ubehlo 23,5 roka a od vstupu sťažovateľky do konania takmer 14 rokov bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. „Už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná," uviedla predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie nežiaduceho stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, a to konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote. Samotným prerokovaním veci sa totiž neodstráni pretrvávajúci stav právnej neistoty. K jeho odstráneniu dochádza až právoplatným rozhodnutím v merite veci," uzatvára Macejková s tým, že základnou povinnosťou každého sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, aby nedošlo k porušeniu základných práv účastníkov konania.
