< sekcia Slovensko

Pred 170 rokmi vznikla Prvá Slovenská národná rada

Národná rada SR, archívna snímka. Foto: TASR

V júli revolučného roku 1848 poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia začali pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov.

Bratislava 19. septembra (TASR) - V stredu 19. septembra 2018 uplynie od založenia Slovenskej národnej rady (SNR) 170 rokov. V kalendári sviatkov sa 19. september radí medzi pamätné dni Slovenskej republiky (SR). Počas krátkej existencie SNR dôstojne reprezentovala slovenský národ v boji za samourčenie, svojbytnosť, za kodifikáciu štátneho jazyka, za duchovnú aj materiálnu obrodu, ako aj v jeho úsilí o štátoprávne usporiadanie.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) vyhlásili zákonom č. 241 z roku 1993 Deň vzniku SNR za pamätný deň SR.

V júli revolučného roku 1848 poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia začali pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy, ktorých charakterizovala príkladná disciplína a spoľahlivosť.

Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada (SNR) ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia členov SNR spred 15. septembra k obyvateľstvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom.

Okolo 15. septembra sa SNR obrátila s výzvami k Slovákom a slovenským kňazom aj učiteľom. Požiadala ich, aby podľa vzoru Chorvátov a Srbov povstali proti maďarskej nadvláde za slobodu v rámci rakúskej ríše. Kňazi a učitelia sa mali v boji postaviť na čelo národa.

Oficiálne bola SNR ustanovená 16. septembra vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, až na dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili prísahu. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru, a Františka Zacha, náčelníka štábu. Tajomníkmi SNR boli Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Českí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR.

Dobrovoľnícky zbor opustil Viedeň 17. septembra. Pozostával asi z 300 mužov, pričom Slováci v ňom tvorili menšinu. Pri prechode moravských hraníc zbor posilnilo asi 150 ďalších mužov. Na Slovensko ozbrojená jednotka dorazila 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.

V Myjave na verejnom zhromaždení 19. septembra 1848 SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie. Prvá SNR zasadala v dome Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava.

Dobrovoľníkom sa podarilo odzbrojovať postupne vojenské posádky. V oslobodených oblastiach dala SNR na zhromaždeniach ľudu voliť revolučné miestne slovenské orgány, ktoré jej zložili prísahu vernosti.

Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 povstalecké jednotky ustúpili za hranice. Na Morave ich odzbrojili cisárski vojaci. Keď v rakúskych politických a vojenských kruhoch nadobudli prevahu kontrarevolučné sily, činnosť SNR bola čoraz obmedzenejšia, až na jeseň 1849 zanikla.

Pri príležitosti 160. výročia vzniku SNR vyhlásili poslanci NR SR v januári rok 2008 za Rok Prvej SNR. Vyhlásením zo 17. septembra 2008 si poslanci NR SR pripomenuli 160. výročie založenia SNR. Konštatovali v ňom, že Prvá SNR položila základy slovenského parlamentarizmu a demokracie, čím prispela k emancipácii slovenského národa a že národné povedomie, úcta k vlastným dejinám a budovanie historických tradícií predstavujú základný predpoklad rozvíjania národnej aj štátnej identity. K nej patrí aj rešpektovanie iných národov, príslušníkov národnostných menšín i demokratických hodnôt.

Chronologický výber významných momentov z histórie slovenského parlamentu:

15. - 16. septembra 1848 - Vznikla vo Viedni Slovenská národná rada (SNR), vrcholný orgán národno-emancipačného hnutia slovenského národa.

19. septembra 1848 - Na ľudovom zhromaždení v Myjave vypovedala SNR poslušnosť peštianskej vláde, vyhlásila sa za jediného reprezentanta moci na Slovensku a vyzvala ľud do ozbrojeného povstania. SNR zanikla v roku 1849.

26. mája 1914 - Bola zriadená v Budapešti Slovenská národná rada ako celonárodný reprezentatívny politický orgán.

30. októbra 1918 - Vznikla v Martine Slovenská národná rada, vrcholný národný reprezentatívny orgán na území Slovenska. Jej programovým dokumentom bola Martinská deklarácia. SNR bola rozpustená 20.1. 1919.

18. januára 1939 - Prvé historické zasadnutie Snemu Slovenskej republiky, prvého skutočného slovenského parlamentu, ktorý vznikol na základe ústavného zákona č. 299/1938 Zb. z. a n. z 19. a 22. novembra 1938. Snem vyhlásil 14. marca 1939 štátnu samostatnosť Slovenskej republiky.

22. novembra 1939 - Bola založená vo francúzskom Paríži Slovenská národná rada premiérom vlády Československej republiky (ČSR) Milanom Hodžom ako reprezentantka slovenského národa v zahraničí.

september 1943 - Vznikla ilegálna Slovenská národná rada spojením odbojových prúdov na Slovensku. Jej programovým dokumentom bola Vianočná dohoda. Dohoda ustanovila SNR ako vrcholný odbojový orgán, ktorý mal vo vhodnej chvíli prevziať všetku moc na Slovensku.

1. septembra 1944 - Na povstaleckom území sa konštituovala Slovenská národná rada. Vydala deklaráciu Slovenskej národnej rady, ktorou prevzala na Slovensku všetku zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc. Od mája 1945 pôsobila v Bratislave. Pod tlakom tzv. pražských dohôd boli obmedzené jej právomoci.

15. marca 1968 - SNR prijala uznesenie o potrebe federalizovať jednotný československý štát na základe rovnosti, rovnoprávnosti a svojprávnosti. Prijatím ústavného zákona č. 143/1968 Zb. z. z 27. októbra 1968, s účinnosťou od 1. januára 1969, vznikla Slovenská socialistická republika (SSR).

17. júla 1992 - Bola prijatá Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

1. septembra 1992 - Slovenská národná rada schválila Ústavu Slovenskej republiky. Podľa ústavy sa SNR premenovala na Národnú radu Slovenskej republiky (NR SR).

1. januára 1993 - NR SR prijala Vyhlásenie k vzniku samostatného, zvrchovaného, suverénneho, demokratického štátu - Slovenskej republiky (SR).


Výberový prehľad predsedov SNR, Snemu Slovenskej republiky a NR SR od roku 1848:

1848 - 1849 - Jozef Miloslav Hurban, prvý predseda SNR

1918 - 1919 - Matúš Dula, predseda SNR

1939 - 1945 - Martin Sokol, predseda Snemu Slovenskej republiky

1945 - 1948 - Jozef Lettrich, predseda SNR

1948 - 1950 - Karol Šmidke, predseda SNR

1950 - 1958 - František Kubač, predseda SNR

1958 - 1960 - Ľudovít Benada, predseda SNR

1960 - 1962 - Rudolf Strechaj, predseda SNR

1962 - 1963 - Jozef Lenárt, predseda SNR

1963 - 1968 - Michal Chudík, predseda SNR

1968 - 1975 - Ondrej Klokoč, predseda SNR

1975 - 1989 - Viliam Šalgovič, predseda SNR

1989 - 1990 - Rudolf Schuster, predseda SNR

1990 - 1992 - František Mikloško, predseda SNR

1992 - 1998 - Ivan Gašparovič, predseda SNR/NR SR

1998 - 2002 - Jozef Migaš, predseda NR SR

2002 - 2006 - Pavol Hrušovský, predseda NR SR

2006 - 2010 - Pavol Paška, predseda NR SR

2010 - 2011 - Richard Sulík, predseda NR SR

2011 - 2012 - Pavol Hrušovský, predseda NR SR

2012 - 2014 - Pavol Paška, predseda NR SR

2014 - 2016 - Peter Pellegrini, predseda NR SR

2016 - súčasnosť - Andrej Danko, predseda NR SR

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.