< sekcia Slovensko

FOTO:Pred 75 rokmi spoznalo Slovensko po prvý raz hrôzy leteckej vojny

Pred 75 rokmi 16. júna 1944 americké bombardovacie lietadlá napadli Bratislavu. Hlavným cieľom náletu bola bývalá rafinéria Apollo. Na archívnej snímke jedna z bratislavských ulíc po bombardovaní. Foto: Archív TASR

V bratislavských nemocniciach po nálete, ktorý sa odohral 16. júna 1944, ošetrili 585 osôb a 717 osôb bolo nezvestných.

Bratislava 16. júna (TASR) – Od prvého bombardovania Bratislavy americkým vojenským letectvom, ktoré si vyžiadalo veľké materiálne škody a nemalé obete na ľudských životoch, uplynulo v nedeľu 75 rokov. V bratislavských nemocniciach po nálete, ktorý sa odohral 16. júna 1944, ošetrili 585 osôb a 717 osôb bolo nezvestných. TASR o tom informoval zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Hlavným cieľom náletu bola bývalá rafinéria Apollo. Na archívnej snímke ľudia odnášajú jednu z obetí bombardovania.
Foto: Archív TASR


Údaje o obetiach sa rôznia. Rôzne zdroje stanovili množstvo zabitých na 300 osôb, ale podľa Civilnej protileteckej obrany (CPO) vojnovej Slovenskej republiky počet obetí dokonca presiahol číslo 770.

Hlavným cieľom náletu bola bývalá rafinéria Apollo. Na archívnej snímke Zimný prístav v Bratislave po bombardovaní.
Foto: Archív TASR


"Bojový let amerických bombardérov sa začal krátko pred šiestou hodinou, keď na leteckej základni Lecce, v južnom cípe Talianska, začali štartovať štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator. Ich úlohou, ako aj úlohou letcov ďalších troch bombardovacích skupín bolo vykonať bombardovací nálet na bratislavskú rafinériu minerálnych olejov Apollo, ako aj ďalšie nepriateľské ciele vojenského charakteru," objasnil Šumichrast.

Na archívnej snímke pohľad z Bratislavského hradu na horiacu rafinériu Apollo.
Foto: Archív TASR


Podľa jeho slov bombardovací nálet amerického letectva nebol náhodný, pretože bratislavská rafinéria sa podieľala približne 1,3 percentuálnym podielom na produkcii nemeckej ríše, a podľa americkej rozviedky sa zaraďovala medzi desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe, okrem oblasti rumunskej Ploieşti. "Takže v rámci spojeneckej leteckej vojny proti závodom s ropnými produktmi pre nemeckú armádu, ako aj pre armády ich spojencov, sa tento významný vojenský cieľ nemohol dostať mimo záujem plánovačov leteckých útokov," priblížil zástupca riaditeľa VHÚ. Ľudácka tlač po nálete písala, že americký nálet sa uskutočnil na žiadosť Sovietov.

Na archívnej snímke objekty rafinérie po bomardovaní.
Foto: Archív TASR


Mohutný americký bombardovací zväz tvorilo 168 bombardérov, z ktorých viac než 150 po štyroch hodinách letu zaútočilo na bratislavskú rafinériu, Zimný prístav a železničný most gen. Milana Rastislava Štefánika cez rieku Dunaj. Civilné obyvateľstvo Slovenska po prvýkrát počas druhej svetovej vojny spoznalo na "vlastnej koži" hrôzy leteckej vojny. Podľa historických záznamov o 10. hodine a 11. minúte zhodila prvá vlna 38 bombardérov svoj 89,5 ton vážiaci smrtonosný náklad na areál rafinérie Apollo.

"K ich útoku sa o 10. hodine a 15. minúte pridalo 39 Liberatorov zo 449. bombardovacej skupiny, ktoré z výšky 6500 až 7000 metrov zhodili ďalších 95,75 ton leteckých bômb. V tomto čase začali americké lietadlá ostreľovať protilietadlové delostrelecké jednotky armády Slovenskej republiky, patriace do protilietadlovej obrany Bratislavy. Paľbou z protilietadlových kanónov zostrelili dve lietadlá 376. bombardovacej skupiny a vážne poškodili jedno lietadlo 450. bombardovacej skupiny. Ďalších 31 nepriateľských bombardérov poškodili ľahko, pričom však črepiny z granátov zabili sedem amerických letcov," povedal ďalej Šumichrast.

Tretia vlna bombardérov tvorená 38 Liberatormi zo 450. bombardovacej skupiny sa nad cieľ dostala o dve minúty neskôr, čiže o 10. hodine a 17. minúte. Bombometčíci tejto skupiny odhodili z výšky 6000 až 6200 metrov na cieľ 92 ton bômb. Ako posledná sa nad cieľ dostala 98. bombardovacia skupina, ktorej Liberatory o 10. hodine a 21. minúte zhodili na horiacu rafinériu 92,5 ton bômb.

"Dovedna tak americkí letci na Bratislavu zhodili 369 ton bômb, ktoré okrem Apollky zasiahli Zimný prístav, kde potopili 15 lodí vrátane šesť vlečných a štyri tankové člny, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Talerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grősslingovej ulici a v Petržalke," priblížil Šumichrast.

Podľa dobových správ bolo v areáli Apollky počas náletu zabitých 74 zamestnancov, ďalšie obete boli zaznamenané na miestach v meste, kde dopadli americké bomby a bratislavská rafinérka bola zničená na 80 percent. Medzi spomínanými obeťami boli podľa dostupných informácií len traja vojaci armády Slovenskej republiky, zvyšok boli zamestnanci Apollky a iní civilisti. Pohrebu obetí na vtedajšom Ústrednom cintoríne v Slávičom údolí 19. júna sa zúčastnili tisícky ľudí.

"Slovenské stíhacie letectvo, konkrétne letka 13, proti Američanom nezasiahla, pretože v čase bombardovacieho náletu na Bratislavu sa nachádzala v inom priestore. Napriek tomu, že z objektívnych príčin nemohli letecký útok Američanov ani sčasti eliminovať, príslušníci Nemeckej leteckej misie ich neprávom označili za zbabelcov. Tieto tvrdé slová v podstate vyústili do útoku osemčlennej slovenskej skupiny stíhačov na americký bombardovací zväz o desať dní neskôr, ktorý si vyžiadal životy troch slovenských stíhačov a taktiež znamenal aj stratu siedmich moderných lietadiel Bf 109G-6, s ktorými sa počítalo v ozbrojenom vystúpení proti Nemcom," dodal Šumichrast.

Americký nálet na Apollku prirodzene využila propaganda vtedajšej Slovenskej republiky, keď o nálete písali na prvých stranách všetky vtedajšie noviny a tlačová agentúra STK. Denník Gardista napríklad na prvej strane jeden deň po pohrebe obetí náletu priniesol veľký článok pod názvom Nezradíme preliatu krv, vrátane prejavu podpredsedu vlády a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Alexandra Macha. STK však napríklad pragmaticky, jeden deň po nálete, upozorňovala obyvateľstvo hlavného mesta, aby sa nedotýkalo neznámych zhodených predmetov a každý nález hneď ohlásilo orgánom bezpečnostnej služby alebo službe CPO. Nevybuchnuté bomby a kontaminovaná pôda sužovalo okolie Apollky ešte desiatky rokov po nálete.