< sekcia Slovensko

Úvodná etapa obnovy Spišského hradu sa týka inžinierskych sietí

Na snímke uprostred ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková počas kontrolneho dňa rekonštrukčných prác v národnej kultúrnej pamiatke Spišský hrad 11. októbra 2018. Foto: TASR - František Iván

Podľa riaditeľky Slovenského národného múzea (SNM) – Spišského múzea v Levoči Márie Novotnej nie je ľahká úloha nájsť finančné zdroje na rekonštrukciu tohto hradu.

Spišské Podhradie 11. októbra (TASR) – V septembri sa na Spišskom hrade začala prvá etapa rekonštrukcie, na ktorú zo svojich mimorozpočtových zdrojov vyčlenilo Ministerstvo kultúry SR milión eur. Na kontrolnom dni si vo štvrtok priebeh prác prišla pozrieť aj ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD).

"Som rada, že je k dispozícii prvý milión z celkovej sumy ďalších minimálne 5,5 milióna, ktoré ešte budú nutné na opravu. Vďaka tomu sa môžu urobiť inžinierske siete, ktoré tu chýbali, a tiež sa začalo s rekonštrukciou kapitánskeho domu," konštatovala ministerka s tým, že práce by mali trvať maximálne 18 mesiacov.

Podľa riaditeľky Slovenského národného múzea (SNM) – Spišského múzea v Levoči Márie Novotnej nie je ľahká úloha nájsť finančné zdroje na rekonštrukciu tohto hradu. "V roku 2007 sme pamiatku digitálne zamerali a realizovali výskum, ktorý prehĺbil poznatky o jej stavebnom vývoji. Následne nám ministerstvo kultúry finančne prispelo, aby sme pripravili štúdiu, vďaka ktorej máme takmer celé stredné a horné nádvorie rozdelené na štyri etapy obnovy," priblížila Novotná.

Formou architektonickej súťaže následne vyriešili projektovú dokumentáciu prvej etapy, ktorá sa týka najvýznamnejších a najcennejších architektúr, a to sú románsky palác, západné paláce, kaplnka a kapitánsky dom. "Nevyhnutnou súčasťou sú však aj inžinierske siete. Na Spišský hrad vedie prísun vody a energie len do úrovne stredného nádvoria. Na hornom hrade voda a inžinierske siete absolútne chýbajú. Vďaka spomínanej miliónovej dotácii môžeme toto vyriešiť a hoci možno na prvý pohľad to neznie nejako lukratívne, je to prípravná fáza, bez ktorej by sme nemohli nikoho pustiť realizovať väčšie rekonštrukčné práce," ozrejmila riaditeľka. Zároveň sa na románskom paláci začínajú reštaurovať prvky na juhovýchodnej fasáde.

"Práce na Spišskom hrade sú náročné najmä kvôli tomu, že všetky môžeme realizovať len v určitej časti roka a za priaznivých poveternostných podmienok. Ide zároveň o objekt, ktorý stojí na brale, a tak dostupnosť stavbárov je ťažšia ako pri iných pamiatkach. Ukázalo sa napríklad, že trasovanie inžinierskych sietí musíme viesť veľmi opatrne a pár metrov ďalej, ako sa predpokladalo, aby sme nenarušili statiku objektov. Takisto došlo ku korektúram v súvislosti so záchranným archeologickým výskumom, ktorý tam prebieha. Objavili sa nové základy mladších architektúr, ktoré budeme musieť spracovať," doplnila riaditeľka.

Spišský hrad čiastočne rekonštruovali v 70. rokoch minulého storočia, od roku 1986, keď ho sprístupnili verejnosti, ho navštívilo niekoľko miliónov turistov. Od roku 1993 je na zozname UNESCO. Jeho obnovu vníma generálny riaditeľ SNM Branislav Panis aj z ekonomického hľadiska. "Levočský okres bol zaradený medzi najchudobnejšie regióny Slovenska a musím povedať, že samotný Spišský hrad láka ročne viac ako 200.000 návštevníkov. Tento rok to vyzerá, že dosiahneme tržby takmer jeden milión eur, čo hovorí aj o ekonomickej sile tejto pamiatky," zdôraznil Panis.

Šéfka rezortu kultúry SR dodala, že ministerstvo chystá zoznam pamiatok, ktorých obnova si vyžiada značné finančné zdroje. "Urobíme strategický plán, ktorý nebude závisieť až tak od zmeny vlády. Potrebujeme si vyčleniť desať až 12 najvýznamnejších pamiatok a postupne pripravovať financie v rozpočte na ich rekonštrukcie. Spišský hrad je vlastne akýmsi počiatkom celého tohto cyklu," uzavrela Laššáková.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.