Berlín 7. augusta (TASR) - Strieborný chodec Matej Tóth po úžasných 50 km na ME, keď vydoloval na berlínskom dvojkilometrovom okruhu zo seba aj nemožné, ďakoval po pretekoch viacerým. Dodali mu energiu, či už svojimi hlasivkami priamo na okruhu, alebo doma na diaľku. V horúcom počasí si užili chodci peklo, do cieľa ich došlo s rôznym stavom tela, aj na pokraji zrútenia 26, vzdalo sa deväť, jedného diskvalifikovali.

Medzi tými, ktorých premohla kríza, boli Fín Partanen i ostrieľaný 48-ročný Španiel Jesús Ángel García, štvornásobný medailista na MS. V oficiálnych výsledkoch sa druhá priečka Tótha a napokon 15. Dušana Majdána vnímali s úctou, čo všetko, bez ohľadu na umiestenie, obaja na trati odtrpeli. Aj ženy hrdinsky zvládli pekelné počasie, 14 ich prišlo do cieľa, štyri sa vzdali, jednu diskvalifikovali.



Tóth v 12. životnej päťdesiatke odolal bolesti a v závere rozchodil svoje telo tak, že už protestovať obrovskej vôli nemohlo. V zahraničí štartoval po 718 dňoch od zlata na OH v Riu. Aj keď mu mnohí pripomínali, že v prípade víťazstva napodobní Poliaka Roberta Korzeniowského a Nemca Hartwiga Gaudera, ktorí sa v histórii ako jediní naplno presadili na OH, MS i ME, tento tlak vypúšťal z hlavy: "Dôležité bude, aby som spôsobil u ľudí i sám sebe radosť, a to sa mi aj podarilo."

Máloktorá päťdesiatka v jeho kariére tak bolela: "Bol to čistý boj o život a vyšlo z toho striebro, je to neuveriteľné. Svoj čas i súperov som na 40. kilometri nevládal riešiť, boli blízko, no ja som nemal už ani na to silu. Ja len ďakujem všetkým za podporu. Keď si predstavím, že takto pred rokom som sa chystal na disciplinárku, je to neskutočné."

Tóth si v športe veľa prežil, ustál aj vrchol i nesmierne vyčerpávajúce úsilie o očistenie svojho mena po nezrovnalostiach v biologickom pase. Možno by si niekto pomyslel, že eufória bude z neho vyžarovať od prvých metrov až do cieľa: "Hovoril som síce, že preteky až tak vnímať nebudem, no emócie sú napriek tomu veľké. Prišiel impulz, možno z neba, zo Slovenska, tu od divákov. Nedalo mi, aby som videl len tak niekoho pred sebou a nenechal na trati všetko. Ja som nechal na nej ešte o kúsok viac."

Aj vo svojej ďakovačke opäť ukázal, aké veľké športové srdce mu bije v hrudi: "Som vďačný každému jednému, čo sem meral cestu, napísal správu, sledoval ma pri televízore. A možno mu slzy vyhŕkli na konci ako mne teraz. Vďaka divákom za to, čo tu vytvorili a pomohli mi v závere. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí pri mne stáli, ktorí ma podržali, ďakujem rodine, bozkávam manželku Lenku, deti Emušku, Ninušku, Emke ešte raz všetko najlepšie k narodeninám, včera mala 11 rokov, aj pre ne je to úžasné. A ešte jeden zvláštny odkaz pre Matúška, Matúško drž sa, som s tebou."

Majdán bol so svojím výkonom i 15. priečkou veľmi spokojný: "Bolo to ťažké, mal som problémy s nohou už počas sústredenia v talianskom stredisku Livigno, od 10. km ma to obmedzovalo, bolelo a na dvadsiatke s tuhým pohybom som si myslel, že to nedám. Ku koncu som si prikladal ľad a dopadlo to s 15. miestom super. Na štarte som bol na chvoste a výrazne som sa posunul vpred, to je veľmi cenné."

Aj Mária Katerinka Czaková prekonávala ťažké stavy, no v cieli 6. miesto ospievala: "Nechala som na trati všetko, čo som mohla, bolo to veľmi ťažké. Podmienky neboli na osobák, kontrolovala som si tempo, teplo ma trochu otočilo, no bojovala som až do konca. Na druhej osviežovačke už pomaly špongie ani nenamočili do vody, bolo to veľmi zlé a ja som sa len chcela čo najrýchlejšia dostať do tieňa a napiť sa."

Na začiatku pôsobila sviežo a napĺňala úlohu jednej z kandidátok na medailu: "Po opatrnom začiatku sa začalo zrýchľovať, ja som si išla svoje tempo až do 30-ky s odhodlaním, že ak mi sily zostanú, tak zrýchlim, no v teple všetky spomaľovali. Som rada, že som druhú päťdesiatku v živote napriek kríze na trati dobojovala a som strašne šťastná."