< sekcia Trenčiansky kraj

Trenčín bol v roku 1849 miestom mnohých revolučných aktivít Ľ. Štúra

Trenčiansky hrad, archívne foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Pamätným sa stalo najmä viactisícové ľudové zhromaždenie z 29. septembra 1849, kde Štúr rečnil nielen o potrebe slovenskej národnej politiky.

Bratislava 6. apríla (TASR) - Ľudovít Štúr sa narodil v roku 1815 v Uhrovci, no už od malička vedel, že rodičia pochádzajú z najbližšieho a zároveň najväčšieho mesta v širokom okolí - Trenčína. Neskôr si uvedomil, že mesto Trenčín je už po stáročia neodmysliteľne spojené s viacerými rodmi Štúrovcov. Jedným z nich bol aj jeho rod. Preto na Trenčín nedal dopustiť a považoval ho za súčasť svojho širšieho rodiska.

Viackrát bol v Trenčíne ešte ako malý žiačik. Ako študent bratislavského lýcea do Bratislavy chodieval zásadne cez Trenčín a tou istou cestou sa vracal aj späť. Z neskorších aktivít, ktoré sa priamo dotýkali Trenčína, historici zaznamenali jeho úsilie priviesť do mesta bratislavských študentov, aby tam cez prázdniny zahrali mešťanom divadlo. S týmto zámerom v roku 1842 niekoľkokrát rokoval aj s členmi mestskej rady, no nepochodil. Niektorí by boli aj súhlasili, no pomaďarčená šľachta z Trenčína a okolia zámer striktne odmietla.

V Trenčíne bol veľmi často aj v revolučných rokoch. V lete roku 1849 v neďalekom Zemianskom Podhradí zriadil hlavný agitačný štáb, odkiaľ aj on osobne viackrát do týždňa chodieval, dnes by sme povedali - na mítingy - po celej Trenčianskej stolici a vysvetľoval ľudu zámery slovenskej politiky. Pritom verboval do dobrovoľníckeho vojska. Pamätným sa stalo najmä viactisícové slovenské ľudové zhromaždenie z 29. septembra 1849, kde rečnil nielen o potrebe slovenskej národnej politiky, ale otvorene vyzýval na pokračovanie v ozbrojenom povstaní ľudu.

Vo svojom úsilí pokračoval aj po zložení zbraní a rozpustení dobrovoľníckeho vojska v Bratislave v novembri 1849. V apríli roku 1850 v Trenčíne tvrdo rokoval s vládnym komisárom Trenčianskej stolice o používaní slovenčiny v úradnom styku a o potrebe dosadenia Slovákov do stoličnej správy. Častým návštevníkom Trenčína bol aj po smrti otca. Chodieval tam za chorľavejúcou matkou, ktorá sa po ovdovení presťahovala do rodného mesta.

V Trenčíne bývalo veľa pamätných nehnuteľností na tieto rušné deje našich národných dejín. Väčšina z nich bola označená pamätnými tabuľami. Tieto nehnuteľnosti však postupne museli ustúpiť novej výstavbe mesta. Našťastie, pamätné tabule z nich sa zachovali a boli istý čas odložené v Trenčianskom múzeu. Dnes sú všetky zakomponované na severnej stene Domu armády. Z tej najväčšej sa môžeme dozvedieť, že: „Na tomto mieste stála evanj. škola, v ktorej v r. 1808-1812 pôsobil Samuel Štúr, otec veľkých Štúrovcov. Tu sa narodil dňa 25. marca 1811 Karol Štúr, slovenský básnik a spisovateľ. Rodina Štúrovcov odchovala slovenskému národu vodcu slovenskej mládeže Ľudovíta Štúra. Z príležitosti osláv Štúrovej storočnice 1836 až 1936 postavil Štúrov jubilejný výbor s obcou a okresom trenčianskym dňa 27. mája 1937 na znak oddanosti svojmu štátu a oslobodenému slovenskému národu.“ Tento text je umiestnený po stranách veľkého reliéfneho portrétu Ľudovíta Štúra. Autorom portrétu a celej kompozície pamätnej tabule je akademický sochár Jozef Pospíšil. Na tej istej - teda pôvodnej budove školy, ktorá kedysi stála v tesnom susedstve evanjelického kostola, bola umiestnená aj pamätná tabuľa na trenčiansky pobyt mladého Františka Palackého, v dospelom veku historika a v „baťkovskom“ veku „otca českého národa.“

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.