Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 1. jún 2024Meniny má Žaneta
< sekcia UNESCO a veda

PREHĽAD: Výbuchy vesmírnych telies v atmosfére a ich dopady na Zem

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Anna Staníková

Telesá prichádzajúce na Zem z vesmíru označujeme rôznymi termínmi – ako planétka, asteroid, kométa, meteoroid, meteor, bolid alebo meteorit.

Bratislava 16. mája (TASR) – Planétu Zem denne bombardujú rôzne telesá prilietajúce z vesmíru. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) uvádza, že podľa odhadov denne na Zem z vesmíru spadne približne 44 až 100 ton materiálu. Drvivá väčšina telies je však príliš malá na to, aby vzbudila výraznejšiu pozornosť alebo spôsobila škody, pretože zhorí v atmosfére. Z minulosti sú však známe aj prípady, keď sa tak nestalo. TASR prináša prehľad udalostí spojených s výbuchmi vesmírnych telies v atmosfére a s ich dopadmi na povrch planéty.

Telesá prichádzajúce na Zem z vesmíru označujeme rôznymi termínmi – ako planétka, asteroid, kométa, meteoroid, meteor, bolid alebo meteorit. Často vyvolávajú zmätok, preto je najskôr potrebné ujasniť si ich význam.

NASA definuje planétku ako relatívne malé neaktívne kamenné (a kovové) teleso obiehajúce okolo Slnka. V minulosti sa pre ňu používalo označenie asteroid.

Kométa je relatívne malé a niekedy aktívne teleso tvorené ľadom a prachom, ktorý sa vplyvom Slnka môže odparovať. Odparujúci sa ľad a prach vytvára atmosféru, ktorá niekedy nadobúda tvar chvosta.

Označenie "relatívne malé" môže byť v prípade planétiek a komét trochu zavádzajúce, pretože v oboch prípadoch platí, že telesá môžu dosiahnuť rozmery stoviek metrov až kilometrov. Hornú hranicu ich rozmerov predstavujú trpasličie planéty ako Pluto.

Meteoroid je malá časť kométy alebo planétky obiehajúca okolo Slnka. Môže mať rozmer zrnka piesku, ale aj balvana s priemerom desiatok metrov.

Meteor je svetelný úkaz, ktorý vzniká, keď meteoroid vstúpi do atmosféry a vyparí sa. Ľudovo sa mu hovorí padajúca hviezda.

Bolid je veľmi jasný meteor. Záblesk svetla môže pri bolidoch sprevádzať aj zvukový efekt.

Meteorit je meteoroid, ktorý prežil pád atmosférou a pristál na povrchu Zeme. V závislosti od svojej veľkosti a hmotnosti môže – no nemusí – vytvoriť kráter.

Jedným z najnovších prípadov výbuchu telesa v atmosfére je bolid, ktorý sa 15. februára 2013 rozpadol nad mestom Čeľabinsk v Rusku. Bolid mal podľa servera Space.com priemer približne 20 metrov, vážil asi 500 kilogramov, vybuchol vo výške približne 19 kilometrov a na okamih zažiaril jasnejšie než Slnko. Udalosť zachytilo množstvo kamier a spôsobila rozsiahle škody na majetku. Zranenia pri nej utrpelo viac než 1400 ľudí.

V roku 2021 vyšla štúdia, podľa ktorej mesto Tall al-Hammám z bronzovej doby zničil výbuch bolidu v atmosfére a jeho deštrukcia údajne poslúžila ako predloha biblického príbehu o zničení Sodomy a Gomory. Pozostatky mesta ležia približne 12,6 kilometra severovýchodne od Mŕtveho mora na území dnešného Jordánska. Túto teóriu však spochybnilo viacero štúdií publikovaných po jej zverejnení, ktoré upozorňujú na nesprávnu interpretáciu rôznych prezentovaných faktov a na účelovú manipuláciu s fotografiami použitými na podporu tvrdení prezentovaných štúdiou.

Výbuch telesa v atmosfére je tiež "hlavným podozrivým" v prípade vzniku tzv. líbyjského púštneho skla roztrúseného v oblasti zvanej Bahr ar-Rimál al-Azim, čo znamená Veľké more piesku. Oblasť jeho výskytu má rozlohu približne 72.000 štvorcových kilometrov a rozkladá sa na západe Egypta a východe Líbye. Púštne sklo má kalnú žltú farbu a je vyhľadávaným materiálom už od čias starovekého Egypta, archeológovia ho objavili napríklad aj v slávnej hrobke faraóna Tutanchamóna. Dávni výrobcovia šperkov ho použili na výrobu skarabea tvoriaceho ústrednú časť faraónovho náhrdelníka.

Zrejme najslávnejší prípad výbuchu telesa v atmosfére sa odohral na Sibíri v oblasti rieky Podkamenná Tunguzka, kde v roku 1908 explodoval asi 50 až 60-metrový bolid. Tlaková vlna pováľala v okruhu stoviek kilometrov všetky stromy a vymrštila do vzduchu aj zvieratá. Odľahlosť regiónu však spôsobila, že sú známe iba dve až tri ľudské obete. Podľa výpočtov vedcov mala tunguzská explózia silu najmenej desať megaton TNT – to zodpovedá ničivej sile najväčších vodíkových bômb z arzenálu studenej vojny.

Väčšina telies, ktoré v atmosfére nestihnú zhorieť, vytvorí na zemskom povrchu kráter. V Nemecku pred približne 15 miliónmi rokov vznikol na území dnešnej nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko kráter Reis. V ňom vyrástlo mesto Nördlingen, ktoré je jedným z iba troch dokonale zachovaných nemeckých stredovekých miest (zvyšné dve sú Rothenburg ob der Tauber a Dinkelsbühl. Dôvodom takého nízkeho počtu zachovaných miest je rozsiahle bombardovanie nemeckého územia počas druhej svetovej vojny.

Pravdepodobne najznámejším meteoritom v histórii je však teleso, ktoré na Yucatánskom polostrove vytvorilo impaktný kráter Chicxulub. Kráter vznikol pred približne 65 miliónmi rokov a je považovaný za možnú príčinu vyhynutia dinosaurov. Má priemer 170 až 180 kilometrov a vznikol po dopade telesa s priemerom až desať kilometrov. Podľa štúdie z roku 2009 dosahoval kráter tesne po dopade meteoritu pred svojím zrútením hĺbku približne 30 kilometrov. Vedci však upozorňujú, že dopady takýchto veľkých telies sú veľmi vzácne.

Meteority nemajú len schopnosť ničiť, ale prinášajú aj potenciál tvoriť. V minulosti im boli pripisované rôzne nadprirodzené schopnosti, napríklad starovekí Egypťania považovali železné meteority za dar zoslaný bohmi, preto zo železa vyrábali rôzne vzácne predmety. Jedným z nich je tiež dýka objavená v hrobke kráľa Tutanchamóna. Faraón zomrel v roku 1342 pred naším letopočtom, teda počas doby bronzovej. Meteorický pôvod materiálu potvrdila chemická analýza.