< sekcia UNESCO a veda

Prvé verejné osvetlenie v Uhorsku zaviedol Bohuslav Križko

Ilustračné foto. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Vniesť svetlo do tmavých ulíc obyvatelia túžili v bežné dni. Na stabilné verejné osvetlenie si však museli počkať až do polovice 18. storočia.

Kremnica/ Bratislava 9. decembra (TASR) - Banský inžinier a vynálezca Bohuslav Križko zaviedol 9. decembra 1887 v jednej z ulíc Kremnice verejné osvetlenie, ktoré bolo prvým v Uhorsku. Stalo sa tak pred 130 rokmi.

Prvé písomné zmienky o verejnom osvetlení na Slovensku siahajú do 15. storočia, kedy v Bratislave očakávali návštevu kráľa Žigmunda. Pred jeho príchodom dostal každý obyvateľ sviečku, ktorú mal položiť na okno a zapáliť, aby jeho veličenstvo dobre videlo i po súmraku.

Vniesť svetlo do tmavých ulíc však obyvatelia túžili i v bežné dni. Na stabilné verejné osvetlenie si však museli počkať až do polovice 18. storočia, kedy v meste zažali prvé fakle a olejové kahance. Tento spôsob sa však po čase ukázal ako pomerne nákladný a technicky nedokonalý. Svetlo do problému vniesla výstavba bratislavskej plynárne, vďaka ktorej si Prešporčania začali svietiť plynom. Prvé plamienky vzbĺkli v marci 1856, o pol roka skôr než v susednej Budapešti. Pomáhať im však museli lampári, ktorí ich večer zažali a ráno potom opäť zhasli. Toto remeslo prekvitalo najmä v 30. rokoch 20.storočia kedy starú Bratislavu osvecovalo viac než 1500 plynových lámp.

S príchodom elektriny však začali plynové lampy hasnúť jedna po druhej. Revolučný vynález žiarovky si po prvýkrát vyskúšali v Ludwigovom mlyne na Krížnej ulici v roku 1884.

Prvé verejné osvetlenie však zaviedol na našom území banský inžinier a vynálezca, syn známeho kremnického archivára Bohuslav Križko 9. decembra 1887 v jednej z ulíc Kremnice. Keď by sme si zobrali celú rakúsko–uhorskú monarchiu, tak sa dá povedať, že po Viedni bola Kremnica druhá, s verejným osvetlením. Kremnický rodák vo svojich prácach propagoval hlavne elektrifikáciu Slovenska.       

Prvé verejné elektrické osvetlenie v Bratislave sa však viaže na rok 1889. Vtedy bola osvetlená križovatka Továrenskej ulice a železničnej vlečky (dnešný Dostojevského rad) lampou umiestnenou na oceľovom stožiari. Elektrinu poskytla Klingerova továreň. V roku 1901 pribudlo osvetlenie korza s Hlavným námestím, zabezpečila ho firma Siemens.

V Bratislave sa však oficiálne spustilo verejné osvetlenie až v roku 1902, presne rok po otvorení bratislavskej elektrárne. Medzi prvé elektricky osvetlené ulice patrila Hlboká cesta, Krížna ulica a ulice vedúce k mostu. Vďaka bohatším mešťanom sa postupne rozžiarili aj veľké verejné priestory ako sú Hurbanovo námestie, Šafárikovo námestie či Račianske Mýto.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.