Attack on Prime Minister
News in English
Incident sa odohral v období každoročného vojenského cvičenia Filipín a Spojených štátoch. Filipíny a Čína majú dlhodobé územné spory v Juhočínskom mori.
Autor TASR
Manila 2. mája (TASR) - Filipínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že si vo štvrtok predvolalo vysokého predstaviteľa čínskeho veľvyslanectva. Dôvodom je "obťažovanie filipínskych plavidiel" v Juhočínskom mori, píše TASR na základe agentúry AFP.
"Filipíny protestujú proti prenasledovaniu, obkľúčeniu, sledovaniu a blokovaniu, nebezpečným manévrom, používaniu vodných diel a ďalším agresívnym akciám čínskej pobrežnej stráže a čínskych námorných milícií proti filipínskym vládnym lodiam," uvádza sa vo vyhlásení.
Manila informovala, že si predvolala Čou Č'-junga z čínskeho veľvyslanectva v súvislosti s incidentom z 30. apríla. Čínska pobrežná stráž vtedy údajne vodným delom zaútočila a poškodila filipínske lode neďaleko atolu Scarborough Shoal v Juhočínskom mori, ktorý kontroluje Čína.
Incident sa odohral v období každoročného vojenského cvičenia Filipín a Spojených štátoch. Filipíny a Čína majú dlhodobé územné spory v Juhočínskom mori. V posledných mesiacoch došlo k niekoľkým stretom medzi ich plavidlami, ako aj použitiu vodných diel čínskou pobrežnou strážou.
Čína sa v roku 2012 zmocnila tejto oblasti na úkor Filipín a odvtedy tam vysiela hliadkovacie lode. Podľa Manily obťažujú filipínske plavidlá a bránia rybárom, aby sa dostali do oblastí, v ktorých je viac rýb.
Atol Scarborough Shoal leží asi 240 kilometrov západne od najväčšieho filipínskeho ostrova Luzon. K najbližšej čínskej pevnine (ostrovu Chaj-nan) to je takmer 900 kilometrov.
Podľa dohovoru OSN o morskom práve, ktorý pomohla vyjednať aj Čína, si môžu krajiny uplatňovať právomoc na prírodné zdroje do vzdialenosti 200 námorných míľ (370 kilometrov) od svojho pobrežia.
Čína si však nárokuje takmer celú rozlohu Juhočínskeho mora a ignoruje rozhodnutie medzinárodného súdu, podľa ktorého jej nároky nemajú žiaden právny základ. Peking a Manila sa v januári dohodli na potrebe bližšieho dialógu v prípade riešenia "námorných núdzových situácií".
"Filipíny protestujú proti prenasledovaniu, obkľúčeniu, sledovaniu a blokovaniu, nebezpečným manévrom, používaniu vodných diel a ďalším agresívnym akciám čínskej pobrežnej stráže a čínskych námorných milícií proti filipínskym vládnym lodiam," uvádza sa vo vyhlásení.
Manila informovala, že si predvolala Čou Č'-junga z čínskeho veľvyslanectva v súvislosti s incidentom z 30. apríla. Čínska pobrežná stráž vtedy údajne vodným delom zaútočila a poškodila filipínske lode neďaleko atolu Scarborough Shoal v Juhočínskom mori, ktorý kontroluje Čína.
Incident sa odohral v období každoročného vojenského cvičenia Filipín a Spojených štátoch. Filipíny a Čína majú dlhodobé územné spory v Juhočínskom mori. V posledných mesiacoch došlo k niekoľkým stretom medzi ich plavidlami, ako aj použitiu vodných diel čínskou pobrežnou strážou.
Čína sa v roku 2012 zmocnila tejto oblasti na úkor Filipín a odvtedy tam vysiela hliadkovacie lode. Podľa Manily obťažujú filipínske plavidlá a bránia rybárom, aby sa dostali do oblastí, v ktorých je viac rýb.
Atol Scarborough Shoal leží asi 240 kilometrov západne od najväčšieho filipínskeho ostrova Luzon. K najbližšej čínskej pevnine (ostrovu Chaj-nan) to je takmer 900 kilometrov.
Podľa dohovoru OSN o morskom práve, ktorý pomohla vyjednať aj Čína, si môžu krajiny uplatňovať právomoc na prírodné zdroje do vzdialenosti 200 námorných míľ (370 kilometrov) od svojho pobrežia.
Čína si však nárokuje takmer celú rozlohu Juhočínskeho mora a ignoruje rozhodnutie medzinárodného súdu, podľa ktorého jej nároky nemajú žiaden právny základ. Peking a Manila sa v januári dohodli na potrebe bližšieho dialógu v prípade riešenia "námorných núdzových situácií".
