Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Generálny prokurátor Nemecka Frank chce ďalšie vyšetrovanie kauzy NSU

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Podľa neho treba objasniť predovšetkým úlohu podporovateľov neonacistickej skupiny Národnosocialistické podzemie (NSU).

Baden-Baden 11. júla (TASR) - Vyšetrovanie neobjasnených otázok by podľa vyjadrenia generálneho prokurátora nemeckého Spolkového súdneho dvora Petera Franka malo pokračovať aj po skončení procesu s niekdajšou členkou neonacistickej skupiny Národnosocialistické podzemie (NSU) Beate Zschäpeovou a komplicmi skupiny. Rozsudok v súdnom konaní súvisiacom s vraždami desiatich ľudí z rokov 2000-2007 nie je záverečnou bodkou za prípadom, zdôraznil prokurátor v stredu vo vysielaní regionálnej rozhlasovej a televíznej stanice SWR.

Podľa jeho názoru treba objasniť predovšetkým úlohu podporovateľov NSU. "V rámci nášho vyšetrovania sme doteraz nenašli žiadne konkrétne a jednoznačné dôkazy o existencii celoštátnej siete osôb, ktorí skupinu podporovali. Ale tieto otázky sú, prirodzene, tu. A my v rámci nášho vyšetrovania budeme hľadať na ne odpovede, ak sa vynoria nové indície. Preto sa vyšetrovanie ešte dnes neuzavrie," zdôraznil Frank.

Zschäpeovú (43), ktorá sa považuje za jedinú žijúcu členku NSU, odsúdili v stredu v Mníchove na doživotný trest väzenia. Súd uznal obžalovanú za vinnú z desaťnásobnej vraždy, pričom poukázal na "osobitnú závažnosť previnenia". Verdikt padol po takmer piatich rokoch a 430 pojednávacích dňoch.

NSU má na svedomí vraždy ôsmich Turkov, jedného Gréka a nemeckej policajtky. Všetky obete boli chladnokrvne zastrelené zblízka. Skupina tiež spáchala dva bombové útoky v prisťahovaleckých štvrtiach nemeckých miest, pri ktorých utrpelo zranenia 23 ľudí, ako aj 15 lúpeží.

Doživotný trest vynesený procese s Zschäpeovou "nestačí", povedal v stredu turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Šéf tureckej diplomacie vyslovil požiadavku na ďalšie vyšetrovanie s cieľom odhaliť ďalšie osoby, ktoré sa podľa neho podieľali na predmetných vraždách.

Zschäpeová síce podiel na vraždách odmietala, pripúšťala však, že mohla urobiť viac pre to, aby zabránila svojim komplicom - Uwemu Mundlosovi a Uwemu Böhnhardtovi - v ich vykonaní. Mundlos a Böhnhardt spáchali v novembri 2011 samovraždu po nevydarenej bankovej lúpeži.

Zschäpeovej obhajcovia argumentovali, že za jej podiel na vyše desiatke lúpeží je dostatočný trest desať rokov väzenia. Prokuratúra ju však považovala za spolupáchateľku vrážd a žiadala pre ňu doživotný trest.

Spolu s Zschäpeovou čelili obvineniam z napomáhania skupine NSU aj štyria ďalší obžalovaní. Najvyšší trest z nich dostal Ralf Wohlleben, ktorého súd odsúdil na desať rokov väzenia za to, že vrahom dodal zbraň, ktorú následne použili pri vraždách. Na tri roky väzenia odsúdili Carstena S., ktorého súd uznal za vinného z napomáhania pri deviatich vraždách. Dostal však miernejší trest, keďže v čase ich vykonania ešte nebol plnoletý. Carsten S. sa priznal, že členom NSU odovzdal zbraň, ktorou neonacisti neskôr zastrelili deväť ľudí.

Za napomáhanie teroristickej organizácii súd odsúdil aj ďalších dvoch obžalovaných - Holgera G. na tri roky a Andrého E. na dva roky a šesť mesiacov väzenia.

Zschäpeová sa proti rozsudku odvolá na Spolkovom súdnom dvore (BGH). Podľa agentúry DPA to uviedol jej obhajca Wolfgang Heer.