< sekcia Zahraničie

Novým šéfom Interpolu je Juhokórejčan Kim Čong-jang

Kim Čong-jang, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Spojenými štátmi podporovaný Kim Čong-jang viedol Interpol ako úradujúci prezident po tom, ako sa tejto funkcie vzdal Meng Chung-wej.

Dubaj 21. novembra (TASR) - Novým prezidentom Interpolu sa stal kandidát z Južnej Kórey Kim Čong-jang, ktorého v stredu do funkcie zvolili delegáti valného zhromaždenia tejto medzinárodnej policajnej organizácie. Informovala o tom agentúra AFP.

Kim Čong-jang tak vo voľbách v rámci konferencie v Dubaji porazil Alexandra Prokopčuka z Ruska, ktorého kandidatúra znepokojila západné štáty i predstaviteľov ruskej opozície. Prokopčuk má podľa nich údajne blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a z titulu svojej funkcie by na pokyn Moskvy mohol útočiť na politických oponentov.

Spojenými štátmi podporovaný Kim Čong-jang viedol Interpol ako úradujúci prezident po tom, ako sa tejto funkcie vzdal Meng Chung-wej.

Meng šéfoval Interpolu ako prvý Číňan od novembra 2016. Menga však koncom septembra počas jeho návštevy v domovskej Číne zadržali tamojšie úrady pre bližšie nešpecifikovanú trestnú činnosť. Mandát mu mal vypršať v roku 2020.

Južná Kórea to víta


Južná Kórea v stredu privítala zvolenie Juhokórejčana Kim Čong-janga za prezidenta medzinárodnej policajnej organizácie Interpol. Informovala o tom v stredu agentúra AP.

Juhokórejský prezident Mun Če-in vo svojom tvíte napísal, že je "veľmi hrdý" na to, že občan Južnej Kórey bol zvolený za prezidenta Interpolu.

Juhokórejská polícia a ministerstvo zahraničných vecí v stredu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom Kima označili za odborníka uznávaného vo svete a skúseného vodcu so zázemím profesionálov. Jeho zvolenie do čela Interpolu sa v ich vyhlásení označuje za "národný triumf", ktorý by mal podľa očakávania Soulu posilniť pozíciu a rolu Južnej Kórey na medzinárodnej scéne.

Kim Čong-jang vo voľbách, ktoré sa konali v stredu v rámci valného zhromaždenia Interpolu v Dubaji, porazil ruského kandidáta Alexandra Prokopčuka.

Proti tomu, aby Prokopčuk viedol Interpol, sa už pred voľbami delegátmi valného zhromaždenia Interpolu vyslovovali USA, Británia, Litva i Ukrajina. Na riziká, ktoré by znamenalo Prokopčukovo zvolenie, upozornili aj viacerí predstavitelia ruskej opozície a ľudskoprávni aktivisti.

Ukrajina i Litva pred hlasovaním avizovali, že v prípade Prokopčukovho zvolenia za šéfa Interpolu zvážia pozastavenie členstva svojich krajín v tejto organizácii.

Prokopčukovo nezvolenie Ukrajina uvítala. Jej minister vnútra Arsen Avakov výsledok hlasovania v stredu kvitoval ako "víťazstvo zdravého rozumu".

Spokojnosť s výsledkom volieb šéfa Interpolu vyjadril aj Londýn.

Voľba bola pod silným tlakom, tvrdí Kremeľ


Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyjadril v stredu ľútosť, že ruský kandidát Alexandr Prokopčuk neuspel vo voľbách prezidenta medzinárodnej policajnej organizácie Interpol. Peskov však súčasne pripomenul, že celý rad vyhlásení spred volieb svedčí o "pomerne silnom tlaku" pred hlasovaním.

V odpovedi na otázku, či hlasovanie ovplyvnil nátlak Spojených štátov, Peskov podľa agentúry Interfax uviedol, že nemá správy o priebehu volieb. Nemá zatiaľ ani informácie, ktoré by mohli viesť k otvoreniu diskusie o ich legitimite.

Peskov dodal, že Rusku "je, samozrejme, ľúto, že nevyhral náš kandidát". Poukázal však na to, že "ak sa nestranne pozrieme na rad vyhlásení z niekoľkých krajín v predvečer volieb, tlak bol silný, to je očividné".

Poslanec Rady federácie Igor Morozov podľa agentúry RIA Novosti vyhlásil, že Spojené štáty nedovolili Prokopčukovo zvolenie, aby "mohli pokračovať v zneužívaní tejto organizácie na nezákonné prenasledovanie a zatýkanie ruských občanov po celom svete".

V Rade federácie - hornej komore Federálneho zhromaždenia - panuje názor, že voľby nového prezidenta Interpolu sa uskutočnili pod tlakom, a to najmä zo strany Spojených štátov, približuje RIA Novosti. Ako uviedla rozhlasová stanica Echo Moskvy, člen výboru Franc Klincevič označil takýto prístup za hanbu.

Podľa podpredsedu zahraničného výboru Rady federácie Andreja Klimova protesty proti kandidátovi na post prezidenta Interpolu z Ruska mali "príznaky politického rasizmu".

Kritik politiky ruského vedenia Michail Chodorkovskij však zvolenie juhokórejského kandidáta privítal a označil ho za "spoločné víťazstvo".

Chodorkovskij, ktorý bol v údajne politicky motivovanom súdnom spore odsúdený na trest väzenia a odsedel si desať rokov, pred hlasovaním o šéfovi Interpolu varoval, že po Prokopčukovom zvolení by Kremeľ túto organizáciu mohol "celé roky zneužívať na prenasledovanie svojich oponentov".

Rovnaké obavy z dôsledkov Prokopčukovho zvolenia vyjadrili aj ďalší ruskí opoziční politici či ľudskoprávni aktivisti. Obavy vyslovilo aj viacero západných krajín i Ukrajina.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.